SpravodajstvoVeda a výskum

Považuje sa za otca očkovania: Louis Pasteur svojou prácou zachránil milióny životov

Francúzsky chemik Louis Pasteur objavil princípy vakcinácie.

Už viac ako 200 rokov ľudstvo ťaží z výhod, ktoré prinieslo očkovanie, no cesta k prvej vakcíne nebola vôbec jednoduchá. Za otca očkovania sa považuje francúzsky chemik, biológ a lekár, Louis Pasteur, ktorý pomohol založiť vedné odbory mikrobiológie, imunilógie a stereochémie.

Narodil sa 27. decembra 1822 vo francúzskom meste Dole. Nepatril medzi najšikovnejších žiakov, no bol usilovný a svedomitý. Zároveň mal talent na kreslenie. Počas prihlášok na prestížnu francúzsku vysokú školu École normale supérieure dosiahol z prírodných vied priemerný výsledok, kvôli čomu na štúdium nenastúpil. Skúsil to však o rok a dosiahol oveľa lepšie výsledky.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Po škole pracoval v laboratóriu vysokej školy. Po revolúcii v roku 1848 sa vrátil k práci a začal sa venovať dimorfizmu – schopnosti jednotlivých látok odlišne sa kryštalizovať. Medzi najvýznamnejšie objavy patrí napríklad pasterizácia, fermentačný proces alebo vakcína proti besnote.

Očkovanie

Začiatkom 70. rokov 19. storočia sa Pasteur považoval za významného výskumníka, vysvetľuje portál VBI Vaccines. V roku 1877 začal svoje štúdium chorôb, v tomto prípade „slepačiu choleru“ vyvolanú baktériou pasteurella multocida. Je to ochorenie, ktoré môže postihnúť ako domáce, tak aj divoké zvieratá. Pasteur tvrdil, že ak existuje vakcína proti kiahňam, potom môže existovať vakcína pre všetky ochorenia.

V roku 1878 Pasteur vypestoval baktériu slepačej cholery a začal zvieratá očkovať. Väčšina však dôsledkom liečby umrela, preto Pasteur hľadal bezpečnejší spôsob ako ich vyliečiť. Počas tohto pátrania dokázal navždy zmeniť odbor virológie.

Louis Pasteur ako otec očkovania.
Zdroj: Wikimedia

O rok neskôr úplnou náhodou zistil, že staré bakteriálne kultúry strácajú svoju nákazlivosť. Pred sviatkami nakázal svojmu asistentovi, aby zaočkoval zvieratá čerstvou dávkou baktérií, no on na to zabudol. Následne ich zaočkoval staršími baktériami. Zvieratá vykazovali len mierne príznaky choroby a dokázali prežiť. Pasteur sliepkam ešte raz podal čerstvú dávku baktérií, no tentokrát sa živočíchy nenakazili. Tento objav priniesol revolúciu od zdravotníctva a viedol ku vzniku odboru imunológie.

Oslabené mikróby dokážu imunitný systém živočícha naučiť, ako proti infekcii bojovať bez toho, aby došlo k poškodeniu organizmu. Pasteur veril, že podobný proces môže fungovať aj pri ostatných ochoreniach a nasledujúce roky strávil štúdiou nových vakcín. V roku 1881 pomohol vyvinúť vakcínu pre antrax.

Louis Pasteur ako otec očkovania.
Baktérie antraxu Zdroj: Wikimedia

Očkovanie proti besnote predstavovalo pre Pasteura novú výzvu. Pri tomto ochorení nemohol uplatniť rovnaké princípy, pretože besnota je vírusové ochorenie, a nie bakteriálne. Pasteur vírusom najprv infikoval zajacov, až potom ho podal ľuďom. V tomto prípade sa stal vírus pre človeka menej nebezpečný, no stále umožnil telu rozpoznať vírus a bojovať s ním. Po prvýkrát vakcínu proti besnote podal 9-ročnému chlapcovi, ktorý by bez jeho pomoci nepochybne zahynul.

Práca Louisa Pasteura posunula odbor virológie míľovými krokmi vpred a podnietila výskum nových vakcín po celom svete. V nasledujúcich desaťročiach vznikli vakcíny proti tuberkulóze, osýpkam, moru, či žltej zimnici.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close