SpravodajstvoVeda a výskum

Vedci po prvýkrát dokázali vytvoriť živú chiméru primáta, ktorý má v sebe bunky dvoch geneticky odlišných jedincov

Výskumy chimér sa novou štúdiou pohli výrazne vpred. Vedci vytvorili opicu, ktorá má v sebe cudzie bunky dvoch geneticky odlišných tvorov.

Výskumníci z Číny vo svojej novej práci informujú o prvom narodení sa opice, ktorá v sebe ukrýva bunky dvoch geneticky odlišných embryí patriacich rovnakému druhu opice. Podobné procesy boli v minulosti demonštrované u myší a potkanov, no dosiahnuť niečo takéto nebolo možné u iných živočíchov vrátane iných primátov.  

Výskumníci toto mláďa označujú ako “chiméra”, podľa gréckeho bájneho tvora, ktorý bol zložený z niekoľkých odlišných zvierat. Práca autorov je publikovaná vo vedeckej publikácii Cell. Autori štúdie vysvetľujú, že o niečo podobné sa veda pokúša už roky. Úspešné vytvorenie chiméry môže pomôcť v rôznych zdravotníckych odboroch, napríklad pri genetickom inžinierstve alebo pri pokusoch o záchranu ohrozených druhov.  

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Pre potreby štúdie vybrali autori makaka dlhochvostého, čo je druh, ktorý sa v podobných výskumoch používa pomerne často. Ako prvé založili deväť línií kmeňový buniek, ktoré získali zo sedemdňových embryí. Následne kmeňové bunky umiestnili do rastového média, aby im dodali lepšiu schopnosť formovať sa do odlišných typov buniek. Tieto kmeňové bunky zároveň označili zeleným fluorescenčným proteínom. Vďaka tomuto označeniu mohli následne jednoducho pozorovať, ktoré tkanivá sa z kmeňových buniek vyvinuli.  

V ďalšom kroku vybrali konkrétne bunky, ktoré následne implantovali do štvorročných embryí makakov dlhochvostých. Embryá následne implantovali do samice makaka, čo vyústilo v 12 tehotenstiev a šesť pôrodov. Ukázalo sa, že jednu z porodených opíc a jeden potratený plod možno označiť ako chiméry, teda obsahovali bunky, ktoré vznikli z implantovaných kmeňových buniek. Oba tvory boli samci.  

Implantované kmeňové bunky pomohli pri vytváraní rozličných tkanív

Vyšetrovatelia následne hľadali zelený fluorescenčný proteín, aby zistili, aké tkanivá vznikli z implantovaných kmeňových buniek. To potvrdili aj sekvenovaním génov a ďalšími testami. Ukázalo sa, že tkanivá vytvorené z kmeňových buniek pozorovali v mozgu, srdci, obličkách, pečeni a črevnom trakte. V prípade živého mláďaťa kmeňové bunky prispeli tkanivám od 21 do 92%. Priemerne však kmeňové bunky prispievali 67% naprieč 26 typmi tkaniva, ktoré vedci skúmali.  

“V našej štúdii ponúkame silný dôkaz o tom, že pluripotentné kmeňové bunky sa dokážu rozdeľovať na množstvo rôznych tkanív in vivo. Zároveň prehlbujeme naše pochopenie potenciálu pluripotentných kmeňových buniek v primátoch,” tvrdí Miguel Esteban, jeden z autorov štúdie.  

Pluripotentné kmeňové bunky sú kmeňové bunky, ktoré sa dokážu premeniť na akúkoľvek inú bunku v tele organizmu. V ďalších krokoch sa výskumníci pokúsia zefektívniť túto metódu optimalizáciou kultúry kmeňových buniek. Zároveň ale preskúmajú faktory, ktoré môžu ovplyvniť prežitie implantovaných embryí v tele matky. Aj to by mohlo zlepšiť šance na prežitie pre ďalšie chiméry.  

Výskum by mohol viesť aj k vytvoreniu presnejších modelov opíc, vďaka ktorým by lekári získali možnosť hlbšie študovať rôzne neurologické ochorenia.  

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close