SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Inžinier z NASA pracuje na novom systéme pohonu: Raketu dostane až na 99% rýchlosti svetla!

Motor Helical je odvážnym konceptom, ktorý využíva výnimku v teórii relativity. Niektorí ho ale označujú za nereálny.

Vesmír je naozaj obrovské miesto. Tak obrovské, že aj ak by ľudstvo našlo spôsob, ako cestovať rýchlosťou svetla, ku vzdialenejším hviezdam by sa pravdepodobne nikdy nedostalo. Svetlu, najrýchlejšej častici vo vesmíre, trvá štyri roky, kým sa dostane k našej najbližšej hviezde, Proxime Centauri. Cesta k druhej najbližšej sústave, ktorou je Barnardova hviezda, mu trvá 6 rokov.

Niet ale pochýb o tom, že raketa schopná cestovať relativistickými rýchlosťami (pozn. redakcie: Rýchlosti, počítajúce sa v zlomkoch rýchlosti svetla), by nám rozšírila možnosti, aspoň čo sa týka krátkych vzdialeností. Inžinier z NASA David Burns pracuje vo voľnom čase na systéme pohonu, ktorý by teoreticky dokázal zrýchliť raketu až na 99% rýchlosti svetla, informuje The Brighter Side.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Hoci jeho koncept motoru Helical nebol preskúmaný odborníkmi, no v štúdii popisuje systém pohonu, ktorý využíva spôsob, akým sa hmota mení pri rýchlostiach blížiacich sa k rýchlosti svetla. Burnsov koncept vyvolal veľký rozruch vo vedeckej komunite a niektorí ho prirovnávajú k neslávnemu EM Drive. Aj v tomto prípade niektorí hovoria, že motor Helical porušuje zákony fyziky a teda nemôže fungovať.

Teória vs. prax

Samozrejme že koncept motoru Helical je ešte ďaleko od akýchkoľvek praktických experimentov. Motor alebo skôr systém pohonu, by mal fungovať na princípe závažia pripevneného na lane a s pružinami na každej strane. Tieto pružiny by závažie hojdali z jednej strany na druhú. Vo vákuu by sa ale podľa teórie mala hojdať celá krabica, v ktorej je umiestnené, zatiaľ čo závažie by bolo z určitého uhla pohľadu v pokoji.

Krabica so závažím by vibrovala na jednom mieste, no ak by sa hmotnosť závažia zvýšila len na jednej strane, znamenalo by to viac sily v danom smere a tým pádom by raketa generovala ťah. Ak by bolo naozaj možné takýto systém pohonu uviesť do praxe, na Mesiac by sa raketa dostala len za 1,3 sekundy. Cesta na Mars by trvala 12,5 minút a k Neptúnu by sa ľudia dostali len za 4 hodiny.

Koncept motoru Helical znie ambiciózne a samozrejme prichádza aj s určitými problémami. Podľa zákona o zachovaní hybnosti by takýto druh pohonu nemal fungovať. David Burns sa ale spolieha na „výnimku“, ktorú možno nájsť v Einsteinovej teórii špeciálnej relativity.

Špeciálna relativita

Ak by ste typické závažie vymenili za ióny a krabicu za slučku, po ktorej by sa pohybovali, tento nápad by čisto teoreticky mohol fungovať. V prípade motoru Helical ale nejde o jednoduchú slučku, ale o špirálu (pozn. redakcie: Helical – z ang. špirálový). Špirálová slučka, po ktorej by sa ióny pohybovali by pozostávala z elektrických a magnetických polí. Špeciálna relativita totiž hovorí, že čím sú objekty bližšie k rýchlosti svetla, tým väčšiu hmotnosť majú.

„Systém pohonu zrýchli ióny v uzavretej slučke na relativistické rýchlosti a následne mení ich rýchlosť tak, aby sme získali jemné zmeny v ich hmotnosti. Následne sa ióny pohybujú tam a späť v smere pohybu, aby generovali ťah,“ píše Burns vo svojej práci.

Jeho systém pohonu by nemal žiadne pohyblivé časti, až na ióny uväznené v elektrických a magnetických poliach. Hoci znie jeho koncept fascinujúco, v praxi sa musí Burns vysporiadať s vážnymi praktickými problémami. Kozmická raketa by spotrebovala obrovské množstvo energie za malý výkon. Vo vákuu by ale mohol tento motor fungovať. Burns dodáva, že ak by mali astronauti dostatok energie a času, mohli by sa dostať až na 99% rýchlosti svetla.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close