Veda a výskum

Akkadská ríša bola prvým impériom na svete: Na lopatky ju položil podobný problém, ktorému čelíme aj my

Klimatické zmeny a následné sucho spôsobili kolaps prvej ríše, aká na svete vznikla. Dnes tieto klimatické zmeny ohrozujú aj nás.

Akkadská ríša sa považuje za jednu z prvých ríš, aká na Zemi vznikla. Predpokladá sa, že vznikla v roku 2340 rokov pred Kristom, no niektoré pramene uvádzajú, že vznikla v roku 2330 pred Kr. Za jej zakladateľa sa považuje Sargon Akkadský.

Ríša sa rozprestierala na území Mezopotámie a obývala rôzne klimatické regióny, od úrodných zemí na severe, až po južné regióny, kde hralo hlavnú úlohu zavlažovanie. Podľa štúdie z roku 2019 však táto ríša doplatila na klimatické zmeny, ktoré sa odohrali pred viac ako 4-tisíc rokmi. O klimatických zmenách sa autori dozvedeli z jaskyne Gol-e-Zard, ktorá obsahuje množstvo stalaktitov a stalagmitov, informuje The Conversation. Tie dokážu vedcom prezradiť, aké bolo podnebie na Zemi v minulosti.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Aj z historických prameňov je známe, že sa Akkadská ríša postupne stávala čoraz závislejšia na severnom území a jeho schopnosti vyprodukovať potravu. Sever totiž musel nakŕmiť nielen armádu, ale aj distribuovať zrno do iných častí ríše. Toto impérium však nevydržalo dlho, približne sto rokov, potom náhle zaniklo. Posledné roky Akkadskej ríše sa niesli v znamení masovej migrácie a konfliktov.

Čo sa presne stalo nevedia ani historici či archeológovia. Podľa najakceptovanejšej teórie sa ale náhle dostavili obdobia sucha, ktoré ríšu zaťažili a masívne ovplyvnili jej schopnosť produkovať potravu pre svojich obyvateľov.

Archeológ Harvey Weiss, ktorý sa problematike Akkadskej ríše venoval si všimol, že jeden z kedysi najprosperujúcejších regiónov ríše bol pred 4200 rokmi náhle opustený. Vedci nenašli v danej oblasti stopy keramiky, či iných archeologických artefaktov. Namiesto toho objavili, že kedysi úrodnú pôdu zaniesol prach a piesok. To jasne poukázalo na obdobie sucha.

Dodatočné dôkazy výskumníci získali z Ománskeho zálivu a Červeného mora. Všetky poukazovali na obdobie sucha. Spočiatku sa však vedecká komunita s názorom Weissa nestotožňovala. Dôkazy nepovažovala za dostatočne presné na to, aby sa mohli klimatické zmeny prepojiť s nepokojom v ríši.

Definitívna odpoveď

V roku 2019 výskumníci publikovali štúdiu, ktorá definitívne potvrdila osud prvej ríše na svete. Odpoveď sa ukrývala v jaskyni Gol-e-Zard. Piesok z púští okolo má vyššiu koncentráciu horčíka ako vápenec, ktorý sa vytvára v jaskyni. Na základe množstva horčíka v jaskyni tak vedci dokázali identifikovať prašnejšie obdobia a tým pádom aj suchšie podmienky.

Výskumníci identifikovali dve vážne obdobia sucha. Jedno sa začalo pred 4510 rokmi a trvalo 110 rokov, druhé pred 1260 rokmi a trvalo 290 rokov. Druhé obdobie sucha súhlasí s rokom, kedy nastal kolaps Akkadskej ríše. Vedci tento objav považujú za najsilnejší dôkaz toho, že klimatické zmeny môžu závažným spôsobom ovplyvniť sociálnopolitické usporiadanie civilizácií a vedú k rozsiahlym nepokojom a eventuálne aj ku konfliktu.

Na klimatické zmeny doplatila aj Mayská ríša alebo Egypt. Čo sa týka Mayov, tí sa spoliehali na pravidelné dažde a nemali dlhodobé skladiská potravy, či zavlažovací systém. Keď udrelo sucho, nemohli si nijak pomôcť. Najmocnejšie vrstvy začali medzi sebou súperiť o zdroje a iné spoločenstvá migrovali do stále úrodných oblastí.

Rovnakou situáciou si prešiel aj staroveký Egypt. Erupcia sopky na druhom konci sveta odštartovala klimatické zmeny, ktoré nakoniec viedli k nezaplaveniu rieky Níl. Na pravidelné záplavy sa Egypťania spoliehali. S nedostatkom potravy začali byť obyvatelia menej pokojní a objavil sa aj konflikt.

História nám niekoľkokrát ukázala, že klimatické zmeny predstavujú mimoriadne tvrdý úder pre spoločenské štruktúry. Práve z minulosti by sme si mali brať príklad, obzvlášť keď ľudstvo aj dnes čelí podobnému scenáru.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close