Spravodajstvo

Ako Einstein vymyslel teóriu relativity, ktorá navždy zmenila chápanie vesmíru?

Teória relativity, ako ju poznáme, začala myšlienkovým experimentom

Einstein po prvýkrát publikoval svoju teóriu relativity v roku 1905. V tej dobe však bol buď zosmiešnený, alebo ignorovaný. Jeho teórie boli pre ľudí tej doby príliš zvláštne, či radikálne na to, aby mohli byť pravdivé, hovorí YouTube kanál Arvin Ash.

Teória relativity napádala Newtonove teórie, ktoré boli overené a platili niekoľko stoviek rokov. Niektorí politici zašli až tak ďaleko a napadli jeho kultúru. Einsteinove teórie nazvali „židovskou vedou.“ Einstein sa k tomu postavil naozaj športovo. Pravdou je, že ani on nebol so svojou teóriou spokojný. V tej dobe totiž teória platila len v prípade pozorovateľa, ktorý sa pohyboval po rovnej čiare a konštantnou rýchlosťou.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Einstein mal však bohatú predstavivosť. Legenda hovorí, jedného dňa pozoroval umývača okien na rebríku, keď ho napadol myšlienkový experiment, ktorý neskôr zmenil smerovanie modernej vedy. Predstavil si, čo by sa stalo, ak by umývač okien spadol z rebríka. Einstein sa zameriaval hlavne na to, ako by muž celú situáciu prežíval.

Zistil, že počas pádu je gravitácia jedinou silou, ktorá by naňho pôsobila a ak by sme odstránili odpor vzduchu, nachádzal by sa vo voľnom páde. To by bolo rovnaké, ako byť v beztiažovom stave vo vesmíre. Prišiel na to, že gravitácia a akcelerácia sú dva spôsoby, ktorými možno opísať tú istú vec. Zároveň Einstein prišiel na spôsob, ako prepojiť gravitáciu so svojou neúplnou teóriou relativity. 

Rovnaké podmienky

Ak by sa človek nachádzal v miestnosti bez okien a stúpil by na váhu, tá by ukázala jeho hmotnosť – v tomto prípade 80 kg. Ak by sme ho však s izbou umiestnili do vesmíru, na raketu ktorá sa pohybuje rovnakou rýchlosťou, ako je gravitačné zrýchlenie Zeme, váha by tiež ukazovala 80 kg. Ako je to možné? Zrýchlenie vesmírnej rakety by sa mu zdalo byť rovnaké, ako keby stál v pokoji na Zemi.

Človek, zavretý v izbe bez okien, by nedokázal povedať, či sa nachádza na Zemi, alebo na vesmírnej rakete. Einstein sa pýtal, či existuje spôsob, ako by sa to dalo zistiť. Ak by sme sa nachádzali na rakete a zasvietili baterkou na stenu, dráha svetla by bola mierne zahnutá. Môže za to podlaha rakety, ktorá sa neustále tlačí smerom hore.

Lenže ako to je s baterkou na zemi? Ak spôsobila akcelerácia jemné ohnutie svetelného lúča, potom by na Zemi nemalo dôjsť k žiadnemu ohnutiu. Znie to logicky, avšak Einstein vedel, že to tak nemôže byť, lebo by to narušilo zákon ekvivalencie. Izba, ktorá je pod vplyvom akcelerácie vesmírnej rakety by sa mala správať ako izba pod vplyvom gravitácie. Už predtým prepojil akceleráciu s gravitačnou silou.

Z toho vyplývalo, že svetelný lúč by sa mal ohnúť aj pod vplyvom gravitačného poľa. Nešlo mu to však do hlavy. Svetlo cestuje najkratšou vzdialenosťou medzi dvoma bodmi, prečo teda ide po krivke? Až neskôr si uvedomil, že priama čiara nemusí byť najkratšou cestou. Zamyslel sa nad tým, že aj najkratšia cesta medzi dvoma bodmi na Zemi nie je rovná čiara. Je to v podstate krivka, ktorá kopíruje zaoblenie planéty. Napadlo ho, že možno gravitácia môže spôsobovať zaoblenie vesmíru samotného. 

To bol základ Einsteinovej teórie relativity, ktorá sa diametrálne líšila od Newtonovej teórie o gravitácii. Newton predpovedal, že čas je nemenný, priestor tiež a gravitácia je zvláštna sila, ktorá dokáže ovplyvňovať objekty na diaľku. Einstein naopak tvrdil, že gravitačná sila vzniká prostredníctvom interakcie medzi priestorom a hmotou. 

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close