SpravodajstvoVeda a výskum

Dokázali si naši predkovia uvariť jedlo ešte pred objavením ohňa? Nová teória k výskumníkom „prišla sama“

Vedci z MIT chceli nájsť stopy rastlinstva na archeologickom nálezisku, no podarilo sa im objaviť niečo úplne iné.

Na severe Tanzánie antropológovia objavili jedny z najstarších pozostatkov našich predkov. Fosílie objavili v Olduvai Gorge a predpokladá sa, že sú staré 1.8-miliónov rokov. V tejto oblasti sa už predtým našlo množstvo fosílií a kamenných nástrojov, čo môže znamenať, že tu naši predkovia žili a lovili.

Vedci z inštitútu MIT vo svojom novom výskume objavili stopy, ktoré naznačili existenciu horúcich prameňov v regióne, kde našli fosílie našich predkov. Nič zatiaľ nie je jednoznačné, no existuje možnosť, že si prví ľudia varili v horúcich prameňoch potravu dlho predtým, než človek objavil oheň.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

„Hydrotermálne zdroje predstavujú potenciálny zdroj pre varenie toho, čo prví ľudia ulovili. Štúdia vedcov z MIT je prvou svojho druhu, ktorá tento scenár naznačila a priniesla dôkazy, ktoré ho podporujú,“ vyjadril sa Roger Summons, profesor geobiológie na MIT.

Ešte v roku 2016 si počas archeologickej expedície v regióne Olduvai Gorge vedci všimli približne trojkilometrovú vrstvu odhalenej skaly, ktorá vznikla pred približne 1,7-miliardami rokov. Táto geologická vrstva sa od tmavšej ílovitej vrstvy drasticky líšila. Štúdia odhalila, že pred 1,7-miliardami rokov východná Afrika prešla výraznou zmenou. Z vlhkého zarasteného prostredia sa postupne stávalo suchšie prostredie.

Prekvapivý objav

Výskumníci odobrali z vrstvy niekoľko vzoriek v nádeji, že sa dozvedia niečo o rastlinstve v danej oblasti. Výsledky však neboli také, aké vedecký tím očakával. Tím hľadal lipidy, ktoré by mohli vzniknúť z rastlín, no namiesto toho objavili lipidy, ktoré produkuje špecifický druh baktérie. Lipidy sa zhodovali s tým, čo produkuje moderný druh baktérie žijúcej v horúcich prameňoch v národnom parku Yellowstone. Jedna špecifická baktéria obľubuje horúcu vodu blízko k bodu varu.

„Tieto baktérie sa nebudú rozmnožovať, ak je teplota vody menšia ako 80 °C,“ vysvetľuje Summons.

Baktéria žila v oblasti Olduvai Gorge pred 1,7-miliónmi rokov. To zároveň naznačuje, že v rovnakej oblasti mohli existovať aj horúce pramene. Oblasť v ktorej vedci objavili dôkazy je známa tiež fosíliami prvých ľudí, objavom kamenných nástrojov a zvieracích kostí. Horúci prameň mohol našim predkom poskytnúť možnosť ako si uvariť mäso alebo určité druhy tvrdých hľúz, či koreňov.

Tím z MIT síce tvrdí, že prví ľudia si mohli pomocou horúcich prameňov jedlo variť, no zatiaľ nevedia popísať, ako to presne robili. Zviera mohli naporciovať a následne kusy mäsa ponoriť do horúcej vody. Zároveň sa mohlo stať aj to, že naši predkovia vylovili zviera, ktoré nešťastnou náhodou do horúceho prameňa spadlo a našlo v ňom nešťastný koniec.

Vedci vo svojej práci naďalej pokračujú a pokúsia sa nájsť ďalšie hydrotermálne pramene, či už v oblasti Olduvai Gorge, alebo inde na svete. Následne sa pokúsia zistiť, či sa v okolí prameňov nachádzali usadlosti prvých ľudí.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close