SpravodajstvoVeda a výskum
Môžu drastické zmeny na Venuši predpovedať osud našej Zeme?
Pred miliardou rokov došlo k dramatickým udalostiam, ktoré spravili z Venuše planétu, ktorú poznáme dnes
O klimatických zmenách sa môžeme veľa dozvedieť od našej „sesterskej planéty,“ Venuše. V súčasnosti má jej povrch teplotu 450 °C a jej atmosféra má 90-krát vyššiu hustotu, ako atmosféra Zeme, píše portál IFL Science.
Niet pochýb, že ide o veľmi zvláštne miesto, ktoré je bez debaty neobývateľné. Povrch je síce nehostinný, no ak by sme sa presunuli 60-km do vzduchu, zistíme, že podmienky nie sú až tak zlé. Práve v tejto oblasti našli astronómovia fosfán. Je to plyn, ktorý by sa mohol radiť k biologickým stopám, no ide o pomerne kontroverzný objav.
Čo je však zaujímavé, Venuša mohla mať v minulosti klímu, ktorá by nám nebola vôbec cudzia. Nasvedčujú to klimatické modely. Tvrdia, že pomerne dlhú dobu sa teplota pohybovala v rozmedzí teplôt, ktoré zažívame aj u nás doma. Taktiež sa špekuluje o tom, že na Venuši mohli byť oceány, dážď a dokonca aj sneh. Ešte väčšie špekulácie zabŕdajú do otázky života na tejto planéte.
Drastické zmeny
Problémy však nastali miliardu rokov dozadu. Došlo k dramatickej zmene klímy, vďaka skleníkovým plynom. Vedci sa dohadujú, že za drastické zmeny môže intenzívne obdobie vulkanických erupcii, ktoré do atmosféry vypustilo dostatok oxidu uhličitého na to, aby umožnil dramatické zmeny. Vďaka nim došlo aj k vypareniu všetkej vody.
Odpoveď sa vedci rozhodli hľadať v horninách. Na Venuši existuje typ horniny, ktorý sa radí medzi tie najstaršie na planéte. Nazýva sa tesserae a jeho zloženie vypovedá o komplikovanej geologickej histórii. Vedci sa domnievajú, že ak sa na povrchu Venuše nachádzala niekedy voda, dôkazy sa budú nachádzať práve v týchto horninách. Ukázalo sa, že v regiónoch, kde hornina prevláda sa nachádzajú vzory, ktoré sú podobné vzorom, ktoré vypovedajú o toku rieky.
Neprehliadnite
Odborníci sa však obávajú, že ak dokázal vulkanizmus tak drasticky zmeniť povrch Venuše, môže sa niečo podobné stať aj na Zemi. Za špecifických podmienok je možné, že by pomocou sopečných erupcií uniklo do atmosféry dostatok oxidu uhličitého a zmenilo tak klímu na Zemi. Predpokladá sa že k hromadným erupciám môže dôjsť každých 30-miliónov rokov, čo bol jeden z faktorov pri masovom vymieraniam druhov.
