Veda a výskum

Čerstvý vzduch už na Zemi nie je: Len zlomok percenta globálnej populácie dýcha akceptovateľnú hranicu škodlivých častíc

Nová štúdia z Monash University varuje, že takmer všade na svete dýchame rizikové množstvo drobných škodlivých partikulátov.

Globálne otepľovanie sa vyznačuje aj obrovským množstvom emisií, ktoré každoročne ľudstvo vypúšťa do ovzdušia. Súčasťou toho sú aj drobné častice, takzvané partikuláty, ktoré sú škodlivé pre naše zdravie.

Nová štúdia, za ktorou stoja vedci z Monash University, prináša znepokojivú správu. Len 0,001% svetovej populácie je vystavenej úrovniam partikulátov, ktoré sú pod bezpečnou hranicou, ktorá bola určenou Svetovou zdravotníckou organizáciou WHO. Úroveň partikulátov v ovzduší sa na území Európy a Severnej Ameriky do roku 2019 znižovala, no naopak vzrástla v južnej Ázii, Novom Zélande, Južnej Amerike, Austrálii a Karibiku.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Svetu chýba sieť monitorovacích staníc a až donedávna sme nemali predstavu o úrovni partikulátov na lokálnej, regionálnej, národnej a globálnej úrovni. V novej práci však vedci ponúkajú mapu, ktorá nám ukazuje zmeny v úrovni partikulátov za posledné desaťročia. K výsledkom sa dopracovali pomocou tradičných metód monitorovania kvality vzduchu, satelitných a meteorologických pozorovaní, ale aj umelej inteligencie.

„Naša práca používa strojové učenie na integrovanie niekoľkých meteorologických a geologických dát. Na základe toho vieme odhadnúť denné koncentrácie partikulátov s vysokým rozlíšením až 10 x 10 km. Zmeny sledujeme od roku 2000 až do roku 2019,“ vysvetľuje vedúci výskumu, Yuming Guo.

Svetová zdravotnícka organizácia určila bezpečnú úroveň partikulátov v ovzduší na 15 mikrogramov na meter kubický. Až 70% dní v rámci sledovanej doby malo úroveň partikulátov presahujúcu bezpečné limity WHO. Globálne priemer partikulátov v rozmedzí rokov 2000 až 2019 bol 32,8 mikrogramov na meter kubický.

Najvyššie koncentrácie vedci pozorovali v oblastiach východnej Ázie, kde bola koncentrácia až 50 mikrogramov na meter kubický. Najnižšiu koncentráciu mala Austrália a Nový Zéland, 8,5 mikrogramov na meter kubický.

Zemi dochádza čistý vzduch
Globálny model partikulátov od roku 2000 po 2019. Zdroj: Yu et. al.

Dochádza nám zdravý vzduch

Ako vysvetľuje vedúci štúdie, tieto koncentrácie sa môžu líšiť na základe ročného obdobia. V severnej Číne a Indii zaznamenali vyššie koncentrácie v zimných mesiacoch, zatiaľ čo východné regióny Severnej Ameriky vykazovali vyššie koncentrácie počas leta. Ako vysvetľujú autori, ich práca je dôležitá hlavne z toho dôvodu, lebo nám umožňuje lepšie pochopiť v akom stave sa nachádza naše ovzdušie a aký by to mohlo mať dopad na zdravie človeka.

Autori prinášajú komplexný model a informácie, na základe ktorých môžu vládne a zdravotnícke inštitúcie lepšie zhodnotiť krátkodobý a dlhodobý vplyv znečisteného vzduchu na zdravie človeka. Zároveň môžu vytvoriť stratégie, ktoré by zabránili ďalšiemu znečisteniu.

V tohtoročne štúdii vedci z University of British Columbia zistili, že znečistený vzduch môže viesť k poškodeniu mozgu. Vo svojej práci tvrdia, že už bežné hodnoty znečistenia môžu v priebehu hodín narušiť funkcie nášho najdôležitejšieho orgánu. Po dvoch hodinách vystavenia dieselovým splodinám sa znížila funkčná konektivita mozgu, ide o hodnotu, ktorá popisuje ako jednotlivé oblasti mozgu medzi sebou komunikujú. Štúdia je prvou svojho druhu, ktorá prináša dôkazy získané kontrolovaným experimentom.

V rámci praktického experimentu zistili, že toto poškodenie nie je trvalé. Po ukončení pokusu sa mozgová aktivita dobrovoľníkov vrátila do normálu. Zároveň však upozorňujú na to, že ak sme nečistému vzduchu vystavení dlhodobo, poškodenie môže byť nezvratné.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close