Veda a výskumVesmír

Pavučina okolo sústavy WR140 nie je dielom mimozemšťanov: Astronómovia vysvetľujú zvláštny objav Webbovho teleskopu

V októbri minulého roku Webb zachytil zvláštny úkaz, ktorý na seba okamžite strhol pozornosť.

V októbri 2022 sa Vesmírny teleskop Jamesa Webba pozrel na sústavu dvoch hviezd, keď si všimol niečo mimoriadne nezvyčajné. Okolo binárnej sústavy WR140 objavil „kozmickú pavučinu“.

Objav na seba okamžite strhol pozornosť nielen médií, ale aj internetových konšpirátorov, ktorí začali tvrdiť, že ide o dôkaz existencie mimozemskej civilizácie. Výskumníci z austrálskej University of Sydney ale vysvetľujú, že bizarná štruktúra má v skutočnosti logické vysvetlenie.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Na zábere z Webbovho teleskopu si môžete všimnúť 17 zarovnaných prstencov, ktoré sú v skutočnosti obrovskými obálkami prachu. Keďže ide o binárnu sústavu, znamená to, že okolo seba obiehajú dve hviezdy na pomerne úzkej obežnej dráhe. Keď sa k sebe priblížia, začnú sa navzájom ovplyvňovať a z ich povrchu sa vytrhne časť plynu. Tento proces je pravidelný a mimoriadne presný.

„Ako hodinky, každých osem rokov sústava WR140 vypustí do vesmíru prstenec hmoty. Ten sa následne prostredníctvom solárneho vetra nafúkne ako balón,“ vysvetlil záhadu profesor Peter Tuthill, spoluautor dvoch štúdií, ktoré vysvetľovali záhadné pozorovanie Webbovho teleskopu.

Zvláštna, no prirodzená štruktúra

Po vzniku prstenca sa hviezdy od seba oddialia a nastáva obdobie pokoja. Trvá ďalších osem rokov, kým sa dostanú k sebe bližšie a vytvoria nový prstenec.

Binárna sústava WR140 sa skladá z obrovskej Wolf-Rayetovej hviezdy a ešte väčšieho modrého superobra. Obe hviezdy vytvárajú vetry, no Wolf-Rayetova hviezda je oveľa aktívnejšia. Vedci ju prirovnávajú k hviezdnemu hurikánu. V uvoľnenej hmote sa nachádza aj uhlík, ktorý je dostatočne teplý na to, aby v infračervenom spektre žiaril.

Osemročná medzera medzi prstencami je výsledkom eliptickej dráhy oboch hviezd. Keďže sa pohybujú po zaoblenej dráhe, v určitom momente sa nachádzajú bližšie a inokedy zas ďalej. Produkcia prstencov nastáva len v momente, keď sa obe hviezdy dostanú do najnižšieho bodu obežnej dráhy. Výskumníci však mali k dispozícii bohatú databázu, ktorá im umožnila vytvoriť 3D model geometrie týchto prstencov.

V prípade sústavy WR140 si astronómovia po prvýkrát všimli dôkaz o takzvanom radiačnom tlaku. Dlhú dobu sa vedci domnievali, že aj svetlo hviezdy má určitú hybnosť, ktorá môže hmotu okolo hviezdy potlačiť. To sa však nikdy nepodarilo sledovať v praxi. Sila tohto tlaku klesá so vzdialenosťou a netrvá dlho, kým začnú hmotu ovplyvňovať iné sily.

„Na to, aby sme mohli pozorovať a odmerať tento jav potrebuje byť hmota dostatočne blízko pri hviezde a radiačný tlak musí byť obzvlášť silný. Binárna sústava WR140 je ideálnym miestom na pozorovanie tohto javu,“ vysvetlil Yinuo Han, spoluautor štúdií.

V rámci štúdie tohto bizarného javu výskumníci prišli na to, že prstencové štruktúry vznikajú zvláštnym spôsobom. Keď sa hviezdy stretnú, medzi nimi vzniká tlakový front, ktorý má tvar kužeľa a hmota sa kondenzuje na ňom. Hviezdy sú však v neustálom pohybe a to znamená, že aj tento front rotuje. Materiál sa dostáva do špirály a vytvára zvláštny tvar prstencov.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close