Veda a výskum

Čo sa odohráva v našom mozgu krátko predtým ako umrieme? Z tragédie vyšlo svetielko nádeje

Sú záblesky života pred očami skutočné? Štúdia prináša zaujímavú odpoveď.

Jednou z pretrvávajúcich otázok vedy je to, čo sa s našim mozgom deje tesne pred smrťou. Odpovede by mohla poskytnúť nová štúdia publikovaná vo Frontiers in Aging Neuroscience, informuje portál Frontiers Science News.

Autori štúdie zistili, že mozgová aktivita tesne pred smrťou je podobná, ako aktivita mozgu pri snívaní, spomínaní si na niečo, alebo meditácii. Autori teda naznačujú, že pred smrťou môže mať človek skutočne živé zážitky. Často sa hovorí, že pred smrťou nám prebehne pred očami celý život. Autori štúdie tvrdia, že to môže byť naozaj tak, a že náš mozog ostáva aktívny a usporiadaný počas, ale aj po posledných fázach života. Istým spôsobom teda môže byť naprogramovaný tak, aby nám pomohol tento svet opustiť.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Autori štúdie svoje tvrdenia zakladajú na výskume 87-ročného pacienta s epilepsiou, ktorého mozgovú aktivitu monitorovali pomocou zariadenia EEG (pozn. redakcie: elektroencefalografu). Monitorovanie lekárom umožnilo zachytiť epileptické záchvaty a pacienta liečiť. Počas monitorovania však utrpel zástavu srdca, ktorá sa mu stala osudnou. Lekári nič nečakali, no táto tragická udalosť im umožnila po prvýkrát v histórii zaznamenať aktivitu umierajúceho človeka.

„Podarilo sa nám zaznamenať 900 sekúnd mozgovej aktivity v období smrti pacienta. Našim cieľom bolo zistiť, čo sa stane v rozmedzí 30 sekúnd pred a po zástave srdca,“ vysvetľuje doktor Ajmal Zemmar, neurochirurg z University of Louisville.

Hovorí, že tesne pred a po zástave srdca mohli pozorovať špecifické pásmo neurónovej aktivity. Presnejšie si všimli gama mozgové vlny. Mozgové vlny predstavuj[ vzorce rytmickej aktivity a odlišné typy vĺn vznikajú pri odlišných kognitívnych funkciách. Niektoré vznikajú pri sústredení, spracúvaní informácií, iné zas keď snívame, snažíme vyvolať určité spomienky, alebo máme takzvané „flashbacky“. V prípade umierajúceho pacienta sa objavili vlny spojené s vybavovaním si spomienok a snívaním.

„Je možné, že sa mozog pokúša prehrať všetky kľúčové životné momenty presne tak, ako to ľudia, ktorí si prešli zážitkom blízkej smrti vybavujú,“ hovorí Zemmar.

„Tieto zistenia spochybňujú naše chápanie toho, kedy presne končí život, a vytvárajú dôležité následné otázky, ako napríklad otázky týkajúce sa načasovania darcovstva orgánov.“, dopĺňa Zemmar.

Prvý záznam ľudskej mozgovej aktivity

Štúdia je prvou, ktorej sa podarilo zachytiť aktivitu umierajúceho mozgu. Predchádzajúce výskumy na laboratórnych potkanoch ale zaznamenali podobné mozgové vlny. Vedci sa teda domnievajú, že môže ísť o akýsi univerzálny mechanizmus.

Keďže je štúdia pomerne mladou, vedci nemôžu vyvodzovať jasné závery. V tomto prípade treba spomenúť aj to, že mozog pacienta bol silno poškodený po záchvatoch a opuchu. To ešte viac komplikuje interpretáciu dát. Autori štúdie ale veria, že ich výsledky prinášajú do smrti aspoň štipku nádeje. Zemmar verí, že hoci sú oči umierajúceho zatvorené, mozog si vybavuje tie najkrajšie životné spomienky.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close