Veda a výskum
Zabudnutá jeruzalemská brána: Postavil túto monumentálnu stavbu kráľ Šalamún?
Neďaleko od mesta Davidovho archeológovia objavili monumentálnu stavbu. Jej datovanie však prinieslo veľkú dávku kontroverzie.
V roku 2005 doktorka Eilat Mazar objavila archeologické dôkazy o paláci biblického kráľa Davida. Išlo o mimoriadne významný objav, ktorý obletel svet, no 19 rokov predtým sa Mazar podaril rovnako významný nález. Išlo o obrovskú bránu, ktorá sa datovala do čias kráľa Šalamúna, inforumje portál Armstrong Institute.
Brána sa nachádzala približne 150 metrov od mesta Davidovho, ďalšieho významného archeologického náleziska v dnešnom Jeruzaleme. Hoci ide o mimoriadne dôležitý objav, dostalo sa mu len malej pozornosti sčasti preto, lebo túto bránu objavovali postupne. Zároveň doktorka Mazar pôvodne datovala bránu do 9. storočia pred Kristom, nie do 10., kedy vládol mestu kráľ Šalamún. V čase objavu neexistovalo dostatočné množstvo dôkazov, ktoré by bránu viazali k významnému panovníkovi.
Prelom prišiel v roku 2009. V tomto období sa Mazar vrátila k vykopávkam brány. Ku koncu objavila niekoľko dôkazov, ktoré viedli k novému zaradeniu tohto nálezu. Nie každý však súhlasil s tým, že sa monumentálna stavba radí do obdobia kráľa Šalamúna. Argumenty oboch strán sú v tomto prípade solídne. Ak by sa naozaj potvrdilo, že stavba vznikla za čias Šalamúna, potom by sa vyvrátili teórie o tom, že Šalamún bol v podstate bezvýznamný vodca kmeňa a Jeruzalem nebol v 10. storočí pred Kristom nič viac ako malá dedina.
Ak by sa potvrdilo, že stavba naozaj vznikla v 10. storočí pred Kr., potom by sme mali v rukách dôkazy, ktoré súhlasia s biblickým opisom kráľa Šalamúna.
Náročná archeologická práca
Vykopávky v Jeruzaleme sú mimoriadne náročné. Ak odhliadneme od modernej infraštruktúry mesta, toto miesto bolo domovom niekoľkých civilizácií. Keď jedna vystriedala druhú, častokrát zbúrala všetko, čo po starom národe ostalo. Z historických prameňov archeológovia vedia, že napríklad kráľ Herod zrovnal časti mesta so zemou, aby mohol postaviť nové budovy.
Neprehliadnite
V iných prípadoch nová civilizácia prestavala existujúce budovy k obrazu svojmu. V niektorých častiach mesta vedci objavili archeologické stopy až 20 rôznych konštrukčných vrstiev. Mesto Dávidovo a Ophel sa považujú za najstaršie časti Jeruzalema, preto sú aj najnáročnejšie z hľadiska archeologickej práce.
Údajná Šalamúnova brána sa vykopávala v niekoľkých sezónach, v roku 1976, 1986, 1987, 1994 a 2009. Počas jednotlivých sezón sa odkrývali ďalšie a ďalšie steny. Mazar použila Bibliu ako významný historický zdroj, ktorý jej pomohol s archeologickými vykopávkami. Datovanie brány do 10. storočia súhlasí s tým, čo o kráľovi Šalamúnovi hovorí sväté písmo.
Kedy teda vznikla táto brána? Teóriu o 10. storočí pred Kristom podporuje aj keramika, ktorá sa našla vo všetkých troch oblastiach. Ak by niekto tvrdil, že vznikla neskôr, potom by musel vysvetliť, prečo tam mali staršiu keramiku.
V tomto prípade sú platné obe teórie. Biblická Kniha kráľov však hovorí o monumentálnej výstavbe, ktorá sa udiala za čias kráľa Šalamúna. Ten postavil nielen masívnu bránu, ale aj opevnenie, zbrojnicu a palác.
Nech už je však pravda akákoľvek, objavenie masívnej brány je významným archeologickým nálezom, ktorý nám približuje históriu Jeruzalema a našich predkov.
