SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Protoplanetárny disk vzdialenej hviezdy ukrýva veľké tajomstvo: Toto je najväčšia organická molekula, akú sme objavili!

Sústava IRS 48 je zaujímavým astronomickým cieľom hneď z niekoľkých dôvodov.

Keď vzniká nová hviezda okolo seba má obrovský prstenec hmoty. Nazýva sa protoplanetárny disk a keď hviezda ukončí svoju formáciu, zo zvyšného materiálu začínajú vznikať nové planéty. Astronómovia nedávno v jednom z takýchto diskov objavili najväčšiu organickú molekulu v histórii, píše portál Live Science. Tento objav by mohol priniesť nové informácie o tom, ako sa na planéty dostávajú základné látky pre život.

Organickú molekulu objavili astronómovia prostredníctvom teleskopu ALMA (pozn. redakcie: Atacama Large Millimeter/submillimeter Array), ktorý sa nachádza v Čile. Pozorovanou sústavou je IRS 48, mladá sústava, nachádzajúca sa 444 svetelných rokov od našej planéty. V protoplanetárnom disku hviezdy objavili organickú zlúčeninu dimetyléter. Táto látka je základným stavebným kameňom pre aminokyseliny a cukry, dôležité látky pre vznik života, ako ho poznáme. Bežne sa táto zlúčenina vyskytuje v chladných regiónoch, kde vznikajú nové hviezdy.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Dimetyléter je zložený z deviatich atómov a preto sa stal najväčšou molekulou, akú sa do dnešného dňa podarilo astronómom objaviť v protoplanetárnom disku. Podľa vedcov ide o kľúčový objav, vďaka ktorému zistia, ako sa organické látky dostávajú z regiónov, kde sa tvoria nové hviezdy, do protoplanetárnych diskov a nakoniec aj na samotné planéty.

„Z výsledkov našej práce môžeme doplniť informácie o tom, ako vznikol život na našej planéte. Samozrejme že tieto poznatky dokážeme uplatniť aj na iné planetárne systémy,“ vyjadril sa Nashanty Brunken z Leiden University.

Ako sa dostávajú organické látky na povrch planéty?

Mladá hviezda v sústave IRS 48 je veľmi špecifická. Astronómovia si ju všimli pred približne dekádou primárne kvôli jej netradičnému protoplanetárnemu disku. V ňom sa totiž nachádza región, ktorý označujú ako „prašnú pascu“. Ide o oblasť s väčším tlakom, vďaka čomu zachytáva drobné čiastočky materiálu. Vďaka tomu v tomto regióne môžu vznikať väčšie kozmické telesá napríklad kométy, či asteroidy, ale aj planéty.

Regióny, kde dochádza ku vzniku nových hviezd sú dostatočne chladné na to, aby sa jednoduché atómy a molekuly „prilepili“ na častice prachu a vytvorili ľadovú vrstvu. Preto sa astronómovia dlhšiu dobu domnievali, že v týchto regiónoch budú môcť nájsť väčšie zlúčeniny – napríklad aj Dimetyléter. Keď sa väčšie zlúčeniny v týchto regiónoch začnú spájať dokopy, existuje možnosť priebehu chemických reakcií, ktoré ich premenia na väčšie a zložitejšie organické zlúčeniny.

Ideálnym regiónom pre štúdiu týchto procesov môžu byť aj vyššie spomínané prašné pasce. Podľa autorov štúdie sa v tomto regióne nachádza množstvo ľadových čiastočiek, ktoré sa pod vplyvom radiácie hviezdy menia na plyn. Keď ľad s organickými zlúčeninami sublimuje, plynná vrstva sa stáva viditeľnou zo Zeme. Vedci plánujú bližšie preskúmať vnútornú časť protoplanetárneho disku, kde sa môžu tvoriť planéty podobné Zemi.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close