SpravodajstvoVeda a výskum

„Duchovia“ dávnych organizmov prezradili vedcom dôležitú informáciu: Ako reaguje planktón na globálne otepľovanie?

Medzinárodný výskum vznikal spoluprácou štyroch vedeckých inštitúcií a mení to, čo vieme o správaní mikroskopických morských organizmov.

Nedávno publikovaná štúdia vznikajúca v spolupráci štyroch vedeckých inštitúcií, odhalila nový druh fosilizácie, ktorý bol až donedávna prehliadaný. Ide o mikroskopické odtlačky jednobunkového planktónu, ktorý žil v moriach pred niekoľkými miliónmi rokov. Tieto fosílie prezývané aj „duchovia“ ukazujú vedcom schopnosť planktónu čeliť klimatickým zmenám, píše portál UCL.

Druh planktónu kokolity je v dnešnej dobe mimoriadne dôležitou súčasťou morí a oceánov. Produkuje veľké množstvo kyslíka, ktorý dýchame a pomáha udržiavať morské potravinové reťazce. Kokolity sú druh planktónu, ktorý svoje bunky obklopuje pevnými vápenatými plátmi. Vápenaté pláty sú vo väčšine prípadov štruktúry, z ktorých vznikajú fosílie. Predchádzajúce výskumy si všimli úbytok fosílií kokolitov spojený s predchádzajúcimi obdobiami globálneho otepľovania. Preto sa predpokladalo, že tento druh planktónu je výrazne ovplyvnený zmenami v klimatických podmienkach.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Nový nález ale môže tieto teórie vyvrátiť. Vedcom sa totiž podarilo nájsť fosílie pochádzajúce z období spájajúcich sa s otepľovaním Zeme. Tieto obdobia sa odohrali pred 183, 120 a 94 miliónmi rokov. Nález teda naznačuje, že kokolity môžu byť odolnejšie, než sa spočiatku predpokladalo.

„Objav týchto nádherných ‚duchov‘ bolo niečo, čo sme naozaj neočakávali. Fosílie sa datujú do obdobia, kedy boli nálezy kokolitov vzácne“, vysvetľuje doktor Sam Slater z Prírodovedného múzea vo Švédsku.

Kokolity sa radia medzi mikroskopické organizmy, no napriek tomu ich môžeme v oceánoch Zeme pozorovať aj z vesmíru ako štruktúry pripomínajúce oblaky. Po ich smrti sa ich vápenaté štruktúry ponoria na dno, kde sa po čase premenia na fosílie. Po čase sa však tieto štruktúry vplyvom podmienok rozpadnú a v skale ostanú len ich odtlačky – duchovia, ako ich vedci prezývajú. Za normálnych okolností paleontológovia pátrajú po fosíliách kokolitov. Keď ich neobjavia, možno nesprávne začnú predpokladať, že komunita týchto mikroorganizmov upadla.

Odolné voči klimatickým zmenám

Odtlačky kokolitov sú jasným signálom toho, že fosílne záznamy môžu vedcov niekedy oklamať a existujú aj ďalšie spôsoby, ako sa môžu zachovať dôkazy o existencii týchto organizmov. Podľa autorov štúdie je dôležité, aby sa pri výskume dopadov klimatických zmien na život brali do úvahy aj tieto stopy.

„Nanofosílie sú pravdepodobne bežným javom, no častokrát ich prehliadame kvôli ich miniatúrnej veľkosti. Predpokladáme však, že v budúcnosti budú hrať oveľa dôležitejšiu úlohu“, vysvetľuje Silvia Danise z University of Florence.

Stopy týchto organizmov naznačujú, že miniatúrny planktón existoval v hojnom počte aj počas období, kedy dochádzalo ku otepľovaniu planéty. Tento objav prepisuje výsledky predchádzajúcich štúdií a vedcom ponúka informácie o tom, ako môže planktón reagovať na globálne otepľovanie. Počas klimatických zmien mohol podľa autorov štúdie planktón prispieť k rozšíreniu takzvaných mŕtvych zón. Išlo o oblasti na dne morí, kde boli hodnoty kyslíku príliš malé na to, aby dokázala väčšina organizmov prežiť. Štúdia týchto podmienok môže byť dôležitá, pretože aj dnes čelíme otepľovaniu zemských morí a oceánov.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close