SpravodajstvoVeda a výskum

Je jadrová energia naozaj tak nebezpečná, ako si myslíme?

Aké boli vedľajšie účinky tých najväčších katastrof?

Jadrová energia je ľuďom známa približne od roku 1951. Od tej doby sa na celom svete udialo okolo 30 nehôd. Väčšina z nich nebola vážna no spomedzi tridsiatky nehôd vyčnievajú dve – Nehoda v Černobyle a Fukušime.

Za najväčšiu nehodu jadrovej elektrárne sa ale považuje Černobyľ. Technológie elektrárne boli zastarané a nepripravené na núdzový stav, a reakcie vlády boli pomalé. Vláda sa pri riešení Černobyľskej katastrofy pokúšala skôr zachovať svoju tvár, ako efektívne vyriešiť problém, hovorí YouTube kanál Kurzgesagt – In a Nutshell.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Nehoda v reaktore však priamo zapríčinila „len“ 31 úmrtí. Horšia je ale radiácia, ktorá následkom výbuchu unikla. Tá má za následok oveľa viac úmrtí. Kurzgesagt tvrdí, že ak by sme chceli zistiť, koľko životov vyhaslo následkom úniku radiácie z Černobyľskej elektrárne, pracujeme s kontroverznou témou. Existuje obrovské množstvo odhadov a metód, pomocou ktorých počítali čísla obetí.

Najpesimistickejší odhad pochádza zo štúdie, ktorá bola vypracovaná stranou European Green Party. V štúdii sa píše, že do roku 2065 následkom radiácie vyhasne až 60-tisíc životov. Je však nutné dodať, že väčšina vedeckých štúdií prichádza s oveľa miernejším odhadom. Svetová zdravotnícka organizácia WHO odhadovala počet úmrtí na 4-tisíc, no vedecký výbor Spojených národov pre skúmanie účinkov jadrového žiarenia tvrdí, že aj toto číslo je príliš veľké.

Druhou najväčšou jadrovou katastrofou bola elektráreň Fukušima v roku 2011. V tomto prípade bola odpoveď záchranárov pohotovejšia, a tak možno hovoriť o menších škodách. Odborníci predpokladajú, že dlhodobý počet úmrtí následkom žiarenia, sa pohybuje okolo tisícky. Medzi vedľajšie účinky radiácie sa radí zvýšený výskyt rakoviny štítnej žľazy u detí.

Dôsledky radiácie však môžu byť oveľa vážnejšie. Ak je človek vystavený veľkému množstvu žiarenia, zvyšuje sa riziko rakoviny, môžu sa objaviť popáleniny, ale aj nevoľnosť, hnačky, zvracanie, či horúčka. Portál epa.gov tvrdí, že ak je človek vystavený malému množstvu radiácie, neobjavia sa žiadne okamžité účinky, stále sa však mierne zvýši riziko rakoviny.

Sú alternatívy bezpečnejšie?

Od roku 2011 do roku 2018 bol zaznamenaný len jediný prípad úmrtia, ktorý sa priamo viazal na radiáciu. Oveľa bezpečnejšou variantov pre pracovníkov je obnoviteľná energia. V tomto energetickom odvetví sa nehody dejú jedine pri stavbe alebo udržiavaní či už veterných turbín alebo priehrad. Problém je, že dnes tvorí energia z obnoviteľných zdrojov len malé percento energie, ktorú na Zemi vyrobíme.

Vodná energia má spomedzi všetkých obnoviteľných zdrojov najväčšie zastúpenie. Zároveň je to oblasť, ktorá pripravila o život najviac ľudí. Za posledných 50 rokov umrelo niekoľko sto tisíc pracovníkov, či už pri stavbe vodných elektrárni alebo jej udržiavaní.

Najväčšia nehoda vodnej elektrárne sa stala v roku 1971 v Číne. Táto nehoda sa hneď v niekoľkých ohľadoch podobá na Černobyľ. Vodná elektráreň bola postavená pomocou zastaraných technológií a reakcia vlády tiež nebola dostatočne rýchla. Odhaduje sa, že priamym následkom poruchy elektrárne mohlo zahynúť od  85 do 240-tisíc ľudí.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close