SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Jedna z najmasívnejších sopečných erupcií, Tonga, prekvapila aj NASA: Jej dohru bolo možné pozorovať aj vo vesmíre

Erupciu sopky Tonga bolo cítiť po celom svete, no nielen tam. Satelity si všimli niečo, čo doteraz ešte nevideli.

Sopka Hunga Tonga-Hunga Ha’apai explodovala 15. januára a otrasy vyvolané explóziou, bolo možné cítiť po celom svete. Okrem otrasov zeme, tlakových vĺn, či sonických treskov bolo možné dopad masívnej erupcie pozorovať aj vo vesmíre, informuje NASA.

Americká vesmírna agentúra v spolupráci s európskou ESA analyzovala dáta z misie ICON (pozn. redakcie Ionospheric Connection Explorer) a satelitov Swarm. Všimli si, že len niekoľko hodín po erupcii sopky sa v ionosfére našej planéty vytvorili zvláštne elektrické prúdy a vetry o rýchlosti hurikánu. Podľa slov Briana Hardinga, fyzika z University of California Berkeley, ide o najväčšie vytvorené nepokoje vo vesmíre, aké sme v modernej dobe zaznamenali.“

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Erupcia zasiahla až do vesmíru

Nová štúdia popisujúca účinky explózie vulkánu Hunga Tonga-Hunga Ha’apai, skrátene aj erupcia Tonga, umožňuje vedcom lepšie pochopiť prepojenie medzi nižšími vrstvami atmosféry a vesmírom. Misia ICON odštartovala v roku 2019. Jej cieľom bolo zistiť ako medzi sebou reaguje počasie na Zemi a to vo vesmíre. Táto misia vznikala na základe myšlienky, odhodlanej vyvrátiť predtým zaužívané predpoklady. Predchádzajúce štúdie totiž verili tomu, že len sily Slnka a vesmíru môžu vytvoriť počasie na hranici ionosféry.

„Nové výsledky sú mimoriadne vzrušujúce. Prinášajú nám pohľad na to, ako udalosti na Zemi môžu ovplyvniť počasie vo vesmíre, zatiaľ čo vesmírne počasie ovplyvňuje našu planétu,“ tvrdí Jim Spann, vedúci oddelenia vesmírneho počasia v NASA’s Heliophysics Division.

Spann zároveň dodáva, že ak sa vedcom podarí pochopiť vesmírne počasie holistickým spôsobom, umožní to odvrátiť nepriaznivé účinky ktoré by počasie mohlo mať na ľudstvo. Holistický spôsob chápania berie do úvahy jav ako celok s predpokladom, že jednotlivé časti sú navzájom prepojené a možno ich skúmať len vzhľadom na celok.

Erupcia sopky Tonga mala oveľa väčšie následky, než si NASA myslela
Zdroj: NASA’s Goddard Space Flight Center/Mary Pat Hrybyk-Keith

Najsilnejšie zaznamenané vetry

Po erupcií sopky Tonga sa do atmosféry zeme dostalo obrovské množstvo plynu, vodnej pary a prachu. Explózia zároveň vytvorila tlakové nepokoje, čo viedlo k vzniku silných vetrov. Tieto vetry prenikali do vyšších a tenších atmosférických vrstiev, kde sa začali pohybovať rýchlejšie. Ionosféra sa nachádza na samotnej hranici vesmíru a keď sa vietor dostal do tejto vrstvy, mal rýchlosť približne 720 km/h. Ide o najrýchlejší vietor, aký misia ICON zaznamenala vo výške pod 200 km.

Extrémne vetry v ionosfére zároveň ovplyvnili elektrické prúdy. Častice v ionosfére pravidelne vytvárajú prúd smerujúci na východ. Ten sa nazýva rovníkový elektroprúd. Krátko po explózii sopky Tonga tento prúd päťnásobne zvýšil svoju energiu. Zároveň zmenil smer prúdenia, hoci len na krátku dobu.

Jedným z kľúčových cieľov výskumu je pochopiť, ako ionosféra reaguje na zmeny prichádzajúce z nižších vrstiev atmosféry. Viac o komplexných mechanizmoch ionosféry prezradí aj nadchádzajúca misia americkej NASA s názvom Geospace Dynamics Constellation.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close