Veda a výskumVesmír

Všimnete si, čo je na obrázku „zle“?! Dlhoročná záhada konečne dostala vysvetlenie!

Z vesmíru vidíme, že sú obe pologule Zeme rovnako jasné, hoci by to tak byť nemalo. Autori novej štúdie túto záhadu vysvetľujú.

Ak sa pozriete na ikonické zábery Zeme z vesmíru, všimnete si, že obe hemisféry vyzerajú rovnako jasne. Na prvý pohľad sa to môže zdať ako normálne, no ak sa na zábery pozriete bližšie, všimnete si, kde by mal byť rozdiel.

„Problémom“ v tomto prípade je, že južná pologuľa sa skladá prevažne z tmavých oceánov, zatiaľ čo tú severnú pokrýva pevnina a oblasti, ktoré sú oveľa svetlejšie. Ide o drobnú kozmickú záhadu, ktorá trápila vedcov už niekoľko rokov. V rámci novej štúdie sa však výskumníkom z vedeckého inštitútu Weizmann podarilo nájsť odpoveď.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

V štúdii vysvetľujú, že objavili prepojenie medzi intenzitou búrok, množstvom oblakov a odrazom solárnej energie. Ich práca však neponúka len vysvetlenie tejto kuriozity, no predpovedá aj to, ako sa odrážanie solárneho žiarenia zmení v budúcnosti vplyvom globálneho otepľovania.

Už v 70. rokoch si výskumníci v dátach prvých meteorologických satelitov všimli, že obe pologule odrážajú rovnaké množstvo solárneho žiarenia. Odrážanie solárneho žiarenia sa vo vedeckej terminológii označuje ako „albedo“. Určite ste si všimli počas jazdy v noci, že biele línie vidieť lepšie ako tmavý asfalt. Táto situácia vzniká preto, lebo biele línie lepšie odrazia svetlo z reflektorov automobilu a rovnaká situácia platí aj v prípade našej Zeme.

Problém je, že severná pologuľa má dvakrát viac pevniny ako tá južná. Keď vedci skúmajú albedo blízko povrchu planéty a za jasného počasia, všimnú si až desaťnásobný rozdiel. Napriek tomu z vesmíru obe pologule pôsobia rovnako jasne. V rámci novej štúdie sa preto vedci pozreli na fenomén, ktorý by mohol ovplyvňovať albedo vo vyšších nadmorských výškach – oblaky.

V rámci štúdie analyzovali dáta z niekoľkých satelitov. Podarilo sa im vytvoriť simuláciu evolúcie oblakov za posledných 50 rokov spolu s intenzitou cyklónov a anticyklónov. V ďalších krokoch vedci skúmali intenzitu búrok za posledných 50 rokov a všimli si priame prepojenie medzi intenzitou búrok a množstvom oblakov formujúcich sa okolo nich.

Severná pologuľa zažíva menej búrok, ktoré sú spravidla slabšie ako tie na južnej. Na základe toho vedci vyvodili, že oblačnosť sa líši medzi severnou a južnou pologuľou.

„Tvorba oblakov na Južnej hemisfére sa ukázala byť tým, čo ovplyvňuje odrazivosť svetla na tejto pologuli. Vďaka väčšej oblačnosti má tým pádom južná pologuľa rovnakú odrazivosť ako severná, ktorá sa vyznačuje väčšou plochou pevniny,“ vysvetľuje Or Hadas, jeden z autorov štúdie.

Zmena vo svetle globálneho otepľovania

Zem si momentálne prechádza rapídnymi zmenami podnebia, čo by mohlo zmeniť spôsob, akým jednotlivé pologule odrážajú svetlo. Aby autori štúdie získali lepšiu predstavu o tom, čo sa bude diať v budúcnosti, použili klimatické modely CMIP6. Tie sa momentálne používajú po celom svete na simulovanie klimatických zmien planéty.

Tieto klimatické modely sú relatívne presné, no majú problém do budúcnosti predpovedať oblačnosť. Výskumníci však objavili prepojenie medzi celkovou oblačnosťou a intenzitou búrok, čo im umožnilo predpovedať, ako sa bude situácia naďalej vyvíjať.

Výsledky však nepriniesli jasné odpovede. Autori štúdie vysvetľujú, že zatiaľ nemôžu vyvodiť jasné závery ohľadom toho, ako sa bude oblačnosť hemisfér meniť vplyvom globálneho otepľovania. Simulácie však naznačovali, že meniace sa podmienky by nemali zmeniť oblačnosť južnej pologule a tým pádom by nemali ani narušiť rovnováhu albeda medzi severnou a južnou hemisférou.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close