SpravodajstvoVeda a výskum

Čomu všetkému musia čeliť astronauti vo vesmíre?

Vesmír býva často romantizovaný, no v skutočnosti ide o nebezpečné miesto

Cestovanie vesmírom je vo vedecko-fantastických dielach častokrát prirovnávané k prvým plavbám našich predkov. Tí sa vydali cez oceán do neznáma, čelili živlom a nečakali, že sa vrátia opäť domov. Veľa ich po ceste zomrelo, no tí ktorí sa dostali až na koniec svojej strastiplnej cesty začali nový život.

Je to romantická predstava, no ako blízko je k realite? Vesmír je extrémne nehostinné prostredie. Vesmír vám dokáže zničiť mozgové bunky, vo vašich očiach sa môže nahromadiť kvapalina, ktorá natrvalo poškodí vašu rohovku a po dlhej ceste naprieč kozmom vám svaly natoľko ochabnú, že nedokážete bez pomoci stáť na vlastných nohách. Píše portál Wired.com.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Pritom cesta naprieč vesmírom je z technologického hľadiska úplne možná. Pristáli sme so sondami na povrchu Venuše, Marsu, na jednom z mesiacov Saturnu a dokonca aj na kométe. Pred 50 rokmi sme dostali ľudí na Mesiac. Podľa doktorov sa však cesta človeka ďalej ako za Mesiac rovná samovražde.

Radiácia

Predpokladaná dávka radiácie, ktorej sa astronaut počas cesty na Mars vystaví, výrazne prekračuje normy, ktoré pre pracovníkov na zemi zaviedol americký úrad pre bezpečie a ochranu zdravia na pracovisku. Aby mohla NASA iba zvažovať cestu na červenú planétu, potrebuje od úradu zvláštnu výnimku, ktorá je postavená na princípe ALARA (pozn. redakcie: As Low As Reasonably Achievable). Znamená to, že vesmírna agentúra môže spomínané normy prekročiť, no musí pred štartom astronautov dôsledne zvážiť všetky zdravotné riziká.

Gravitácia

V tomto prípade ide skôr o absenciu gravitácie. V polovici 20. storočia spisovatelia sci-fi špekulovali, že beztiažový stav by mohol byť pre človeka prospešný. Krv by prúdila ľahšie, artritída by bola vecou minulosti a bolesti chrbta by sa vyliečili. Taktiež by sa spomalilo starnutie. Sú to však len rozprávky. Astronauti sa len po pár dňoch v beztiažovom stave cítili slabí, no rýchlo sa zotavili.

Potom sme strávili vo vesmíre viac času. Vtedy sa zistilo, že beztiažový stav nie je pre ľudské telo práve najlepší. Vyvinuli sme sa na Zemi a celé naše telo je prispôsobené podmienkam, ktoré tu máme, vrátane gravitácie. Keď nám gravitácia chýba, nastávajú problémy s kosťami, svalstvom, chrbticou. Svaly na tvári a prstoch oslabnú. Taktiež šľachy. Chrbtica sa predĺži a tak sa stane, že astronauti vo vesmíre trochu „povyrastú“.

Elon Musk: „Chcem dostať ľudí na Mars predtým, než umriem“

Oči sú náchylné na zber tekutiny, ktorá sa v  beztiažovom stave správa zvláštne. Väčšina astronautov hovorí o tom, že sa im zhoršil zrak, keď sa vrátili naspäť na Zem. Taktiež došlo k poškodeniu ciev a hlavne mozgu, kde bola poškodená časť zodpovedajúca za motorické funkcie.

Ako chrániť astronautov?

Ochrana pred kozmickou radiáciou je zatiaľ otázkou do budúcna, no vedci na nej usilovne pracujú. V pláne majú vytvoriť magnetické pole 3-tisíckrát silnejšie, než je magnetické pole Zeme, ktoré by astronautov ochránilo. Aplikácia takéhoto riešenia je však otázkou ďalekej budúcnosti. V súčasnosti efektívnu ochranu nepoznáme a môžeme len dúfať, že to tam vonku nie je také strašné, ako predpovedajú laboratórne štúdie.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close