Veda a výskumVesmír

Parker Solar Probe vletela priamo do rýchleho solárneho vetra: Čo sa z tohto manévra dozvedela?

Autori novej štúdie prinášajú výsledky z dát, ktoré priniesla sonda. Pomôžu nám lepšie pochopiť solárne búrky.

Sonda americkej NASA, Parker Solar Probe preletela popri Slnku tak blízko, že sa jej podarilo odhaliť jemnú štruktúru solárneho vetra blízko miesta kde vzniká. Sonda získala informácie, ktoré sa strácajú keď solárny vietor opúšťa korónu ako prúd nabitých častíc.

Výskumníci z University of California, Berkeley v rámci novej štúdie popisujú prúdy vysokoenergetických častíc, ktoré naznačujú kde môže takzvaný rýchly solárny vietor vznikať. Zamerali sa na štruktúry, ktoré sa nazývajú koronálne diery a ide o oblasti, kde línie magnetického poľa Slnka vychádzajú z povrchu bez toho, aby sa vrátili späť na povrch. Vznikajú takzvané otvorené magnetické línie, ktoré expandujú smerom od hviezdy a vypĺňajú väčšinu priestoru okolo Slnka.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ
Parker Solar Probe prešla cez solárny vietor
Záber z observatória SDO. Tmavé regióny v strede sú koronálne diery, ktoré preskúmala sonda Parker Solar Probe. Zdroj: NASA

Koronálne diery sa väčšinou nachádzajú na póloch Slnka počas jeho kľudnejších období. Z týchto dier môže unikať rýchly solárny vietor, no ten našu Zem nezasiahne. Keď sa Slnko každých 11 rokov stáva aktívnym, magnetické póly hviezdy sa prehadzujú a koronálne diery môžu vzniknúť po celom povrchu. Vtedy vzniká aj solárny vietor, ktorý môže mieriť priamo na Zem.

Solárny vietor ktorý zasiahne Zem má potenciál vyvolať solárnu búrku. Tá sa najčastejšie prejavuje polárnou žiarou, no ak vznikne silná búrka, tá môže vážne ohroziť satelity na orbite a elektrické siete.

„Solárne vetry nesú veľa informácií zo Slnka na Zem. Pochopiť mechanizmy, ktoré sa za nimi ukrývajú je preto mimoriadne dôležité a vie nám prezradiť viac o mechanizmoch geomagnetických búrok,“ vysvetľuje James Drake, jeden z autorov novej štúdie.

Vznik solárneho vetra

Z dát sondy Parker Solar Probe vedci zistili, že koronálne diery sú ako sprchová hlavica s rovnomerne vychádzajúcimi prúdmi solárneho vetra. Tie vychádzajú z jasných regiónov kde sa línie magnetického poľa vychádzajú z povrchu Slnka a vracajú sa späť na povrch. Výskumníci predpokladajú, že ide o regióny, kde sa línie magnetického poľa často lámu a opätovne sa spájajú, čím vrhnú nabité častice preč od Slnka. Tieto regióny môžu mať na šírku takmer 29-tisíc km.

„Fotosféra Slnka je pokrytá konvekčnými bunkami, pripomínajúcimi bubliny vriacej vody. Konvekčné prúdenie na väčšej úrovni nazývame supergranulácia. Keď sa supergranulačné bunky stretnú a idú smerom nadol, so sebou ťahajú magnetické pole na trajektórii pripomínajúcej lievik. Magnetické pole sa v tejto oblasti zintenzívni preto, lebo je zaseknuté,“ tvrdí Drake.

Parker Solar Probe si v rámci nových pozorovaní všimla regióny kde sa vyššie spomenutý „lievik“ nachádza. Sonda si všimla mimoriadne energetické častice, ktoré sa pohybovali od 10 do 100-násobku priemernej rýchlosti solárneho vetra. Vedci teda z dát usúdili, že rýchly solárny vietor nevzniká hocikde v koronálnej diere. Vzniká len v drobných zhlukoch magnetickej energie.

Aby mohla sonda tieto údaje získať, musela sa dostať k Slnku bližšie než 21-miliónov km. Najbližšie sa ale môže k hviezde dostať na vzdialenosť takmer 6,5-milónov km bez toho, aby Slnko spálilo jej vedecké nástroje. Aj do tejto vzdialenosti sa Parker Solar Probe dostane. To by mohlo priniesť oveľa viac informácií o Slnku a solárnom vetre.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close