V dnešnom článku si predstavíme neutíchajúci boj medzi Intel procesormi a AMD procesormi, či už výpočtovými, alebo grafickými.
Čo je lepšie?
AMD a Intel sú nepochybne gigantmi v produkcii procesorových čipov.
Intel v súčasnosti disponuje 14nm výrobnou technológiou, touto technológiou sa vyrábajú najnovšie procesory Skylake, predchádzajúce Haswell 22nm. Čím je číslo menšie, tým je technológia lepšia, čím je číslo menšie, tým väčšie množstvo tranzistorov je vtesnaných do procesorového čipu.
AMD využíva 32nm technológiu, alebo aj 28nm. K dokonalejšej technológii sa zatiaľ AMD nedostalo. Pre zaujímavosť môžeme dodať, že v minulosti IBM vydalo prvý 7nm čip, informovalo aj o tom, že najnižšie číslo technológie je 4nm, pod túto hranicu sa už zrejme nepodarí dostať a do budúcna budeme musieť nájsť iný materiál, z ktorého budeme vyrábať procesory.
AMD konkuruje Intel-u najmä cenou/výkon. Áno je to pravda, no AMD sa zameriava hlavne na masovú výrobu, zatiaľ čo Intel na kvalitu. Kvalita spočíva najmä v tom, že Intel vo svojich najvýkonnejších procesoroch využíva dvojvláknové procesory. 1 vlákno dokáže v reálnom čase spravovať jeden proces. Teda, dvojjadrový procesor Intel s dvojvláknovými procesormi dokáže v reálnom čase spravovať 4 procesy.
Pri 8 jadre Intelu a AMD môžeme vidieť najvýraznejší rozdiel. Nakoľko Intel využíva v high-end 2 vlákna, tak pri 8-jadrovom procesore v reálnom čase dokáže na procesore bežať až 16 procesov. AMD aj u niektorých high-end procesorov využíva jednovláknové procesory a vyšší takt. Takt pri dnešných procesoroch už nie je dôležitý. Ľudstvo sa už dostalo cez hranicu 4Ghz, čo je postačujúce, teraz sa tieto spoločnosti snažia o vyšší výkon vláknami a najmä cache pamäťou.
Práve cache pamäť je tým zlomovým bodom pri rozbroji AMD a Intelu. Cache pamäť, L2, L3 je najrýchlejšia pamäť počítača integrovaná priamo na procesore. Udáva sa v MB. Čím je pamäť vyššia, tým je to lepšie. Procesor si do tejto pamäte ukladá medzivýsledky. Ak nepostačuje, procesor je mierne zasekaný, a čaká kým spracuje výsledky z cache, aby som tam mohol uložiť iné, týmto sa spomaľuje. Vo výnimočných prípadoch si medzivýsledky ukladá aj do RAM pamäte.
Pamäť cache sa delí medzi všetky jadrá. Napríklad AMD FX-8300, (8 jadrier, 3,3Ghz) má 16MB cache pamäte. Intel Xeon E5-2667 v 2 má taktiež (8 jadier, 3,3Ghz) rovnaké parametre v základnom nastavení. Lenže Xeon disponuje 25MB cache pamäťou. Zatiaľ čo AMD má 2MB cache pre jadro, Xeon 3,125MB. Xeon preto dokáže efektívnejšie spracovávať a ukladať medzivýsledky. Aj preto v Benchmarku dosiahol AMD procesor 7623 skóre, aj keď mal turbo frekvenciu 4,2Ghz. Xeon s Turbo frekvenciou 4Ghz dosiahol 16542. Na cache pamäti preto veľmi záleží. Pri renderingu videa by sme videli podstatnejší rozdiel v dĺžke renderu, Xeon by ho dokončil minimálne o polovicu času skôr.
Ďalšou dôležitou implementáciou je integrácia ovládačov pre rôzne operačné systémy. Aj keď AMD v poslednej dobe vydalo nový program, náhradu za CCC. – Crimson. Zatiaľ to ale nestačí. Systémy s Linuxom majú veľmi málo grafických ovládačov kompatabilných s AMD grafickými kartami, zatiaľ čo Intel má svoje integrované grafické karty optimalizované aj pod Linuxom. Tento mesiac vyšli aj benchmarky v testoch SteamOS, ktorý je postavený na Linuxe. AMD Fury úplne prepadlo v benchmarku výkonu.
Komentáre