SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Tri rôzne fázy supernovy sa stretli v jednom bode: Hubblovmu ďalekohľadu sa ich podarilo zachytiť na „jednu šupu“

Astronómovia získali prvý detailný pohľad na supernovu, odohrávajúcu sa v relatívne mladom vesmíre.

Pred približne 11-miliardami rokov v období keď bol vesmír ešte relatívne mladý, explodovala hviezda. Supernovu sa podarilo zachytiť Hubblovmu vesmírnemu ďalekohľadu a americká NASA vysvetľuje, že len jedinou fotkou tento hviezdny teleskop zachytil tri rôzne momenty explózie.

Astronómovia zároveň vysvetľujú, že tieto zábery sú najdetailnejším zachytením supernovy v tak mladom vesmíre. Ich analýza môže pomôcť vedcom objasniť to, ako vyzerali hviezdy a galaxie v rannom vesmíre.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

„Zábery, na ktoré sa pozeráme zachytávajú prvé momenty supernovy. Považujeme to za mimoriadne vzácny objav, pretože prvé štádia týchto kozmických explózií spravidla trvajú mimoriadne krátko, len od niekoľkých hodín do pár dní. Prehliadnuť ich môžeme aj ak sa explózia odohrá oveľa bližšie,“ vysvetľuje Wenlei Chen, autor štúdie opisujúcej nový objav.

Chen tvrdí, že na jednu expozíciu dokázal vedecký tím pozorovať sekvenciu obrazov, ktoré popísal ako „niekoľko tvárí supernovy“.

K tejto nezvyčajnej fotografii dopomohol Hubblovmu ďalekohľadu fenomén, ktorý sa nazýva gravitačná šošovka. Predpovedal ju už Albert Einstein vo svojej teórii relativity a v podstate ide o pokrivenú dráhu svetla, ktoré nasleduje dráhu gravitáciou pokriveného priestoru. V prípade fotografie zachytenej Hubblom sa pozeráme na galaktickú kopu Abell 370, ktorá pokrivila svetlo supernovy za ňou.

Niekoľko momentov v evolúcii

Gravitačná šošovka zároveň vytvorila niekoľko odrazov zachytávajúcich supernovu v odlišných okamihoch jej evolúcie. Svetlo z týchto odlišných momentov však dorazilo k Hubblovmu ďalekohľadu v rovnaký čas, preto môžeme vidieť odlišné evolučné momenty supernovy naraz. Vesmírnemu ďalekohľadu sa podarilo zachytiť aj zmenu farby supernovy, čo naznačuje jej meniacu sa teplotu.

„Tri odlišné obrazy majú odlišnú farbu. Keď sa masívna hviezda zrúti, nastáva šok, ktorý zahreje materiál okolo. Ten ale postupom týždňa vychladne,“ vysvetľuje vedúci štúdie, Patrick Kelly.

Zábery umožnili astronómom po prvýkrát zistiť veľkosť hviezdy, ktorá žila v mladom vesmíre. Jej veľkosť odhadli na základe jasnosti supernovy a rýchlosti jej chladnutia. Oba faktory závisia od veľkosti umierajúcej hviezdy. Astronómovia odhadujú, že hviezda bola približne 500-krát väčšia ako Slnko.

Autori štúdie supernovu objavili keď sa prehrabávali archívom Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu. Chen vycvičil umelú inteligenciu na hľadanie podobných objektov, no toto bol jediný prípad, ktorý inteligencia objavila. V ďalších krokoch využijú schopnosti Webbovho vesmírneho teleskopu, ktorý je nástupca Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu. Pomocou neho sa pokúsia objaviť ešte vzdialenejšie a tým pádom mladšie supernovy.

Cieľom ich práce je nájsť hviezdy, ktoré vznikli v prvých miliardách rokov po vzniku vesmíru. Následne porovnajú kompozíciu týchto prvotných hviezd s kompozíciou objektov, ktoré existujú vo vesmíre dnes. Webbov vesmírny teleskop by mal dokázať nahliadnuť do obdobia veľmi mladého vesmíru a pomôcť vedcom lepšie pochopiť to, ako sa postupom času vyvíjal. Pozrie sa však aj na atmosféry exoplanét a možno nájde aj takú, ktorá by bola vhodná pre život.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close