SpravodajstvoVeda a výskum

Štúdia odhaľuje, ako sa zrodila najaktívnejšia sopka na svete. Vznikla 280-tisíc rokov dozadu a do dnes je aktívnou

Havajská sopka Kilauea vznikala nezvyčajným spôsobom, tvrdia vedci.

Pozdĺž juhovýchodného pobrežia Havaja sa nachádza sopka Kilauea, jedna z najaktívnejších sopiek tohto ostrova. Predpokladá sa, že môže byť stará až 280-tisíc rokov, no nad hladinu mora sa dostala približne pred 100-tisíc rokmi.

Sopka Kilauea je jednou z najaktívnejších sopiek sveta a vyznačuje takmer nepretržitým prúdením lávy. Od toho sa odvodzuje aj jej názov, ktorý v havajčine znamená „chrliť“.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Výskum, vedený univerzitou Monash, po prvýkrát v histórii popisuje čo sa mohlo v tom období odohrávať a čo presne viedlo ku vzniku sopky Kilauea. Pod zemským povrchom sa nachádzajú tektonické alebo aj litosférické platne. Ide o mohutné kryhy, ktoré sa skladajú zo zemskej kôry a litosféry, vrchnej časti zemského plášťa.

Rozmery, tvary a hrúbka tektonických platní nie je určená a líši sa od platni k platni. Hranice tektonických platní nekorešpondujú s hranicami kontinentov. Väčšina zemetrasení spolu s výskytom sopiek, možno pozorovať na hraniciach medzi jednotlivými tektonickými platňami, o čom svedčí aj mapa, na ktorú sa môžete pozrieť nižšie.

Mapa litosférických platní a sopiek
Zdroj: US Geological Survey

Ako vznikajú sopky?

Tektonické platne sa navzájom dotýkajú, no ich pohyb sa môže vzhľadom k sebe líšiť. Preto na hraniciach litosférických platní vznikajú cestičky, cez ktoré sa môže magma dostať na povrch. Hranice medzi tektonickými platňami spadajú do niekoľkých kategórií. Do prvej kategórie patria divergentné hranice tvoriace sa, ak sa dve litosférické platne pohybujú smerom od seba. Druhú kategóriu tvoria konvergentné hranice a v tomto prípade ide o presný opak. Platne sa pohybujú smerom k sebe a stará zemská kôra sa buď ponorí hlbšie do plášťa alebo vyjde smerom von tvoriac pohoria. Poslednou sú konzervatívne, kedy sa platne pohybujú vedľa seba.

Sopky väčšinou vznikajú počas prvých dvoch prípadov, no môžu vzniknúť aj nad ložiskom prehriatej magmy na takzvaných hotspotoch. Sopky, ktoré vzniknú nad hotspotom, nie sú viazané na hranice tektonických platní. Havajské sopky sa nachádzajú uprostred pacifickej litosférickej platne a vznikli práve kvôli ložiskám horúcej magmy.

Vznik najaktívnejšej sopky sveta

Vedcom z univerzity Monash sa podarilo zistiť, že havajské sopky vznikali z nezvyčajne hlbokého ložiska magmy, ktoré sa nachádzalo viac ako 90 km pod povrchom. Počas svojej práce vedci získali vzorky jedného z prvých produktov sopky Kilauea a pomocou nasledujúcich experimentov určili, ako presne vznikli.

Vedci vo svojom experimente vytvorili syntetické horniny, ktoré sa pokúšali pri teplotách presahujúcich tisíc stupňov Celzia roztaviť. Experiment prebiehal v špeciálnej nádobe, kde tlak presahoval viac ako 3 gigapascaly. Na základe výsledkov vedci konštatujú, že vzorky mohli vzniknúť jedine kryštalizáciou granátu.

Výsledky štúdie menia súčasný pohľad na to, že kryštalizácia je procesom, ktorý sa odohráva len v menšej hĺbke. Zároveň naznačujú, že pri vzniku havajských sopiek je formácia hlbokej lávovej komory mimoriadne dôležitá.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close