Veda a výskum
3,8 milióna rokov stará lebka odhalila, ako vyzerala tvár jedného z našich skorých ľudských predkov
Vedcom sa podarilo nájsť vôbec prvú lebku skorého predka človeka z rodu Australopithecus, ktorý žil približne 4 milióny rokov dozadu.
História skorých ľudí siaha 6 až 7 miliónov rokov dozadu. No čím ďalej ideme do minulosti, tak tým menej poznatkov máme o našich predkoch. Dôvodom je, že fosílie našich dávnych predkov sú pomerne zriedkavé. O to viac významnejší je objav vedcov z Cleveland Museum of Natural History a University of Michigan.
Archeológom sa podarilo nájsť pomerne zachovalú lebku skorého predka človeka – Australopithecus anamensisa, ktorý žil približne 2 až 4 milióny rokov dozadu. Pre tých, ktorí nevedia, tak tento predok bol už schopný vzpriamenej chôdze, no čas trávil i v korunách stromov. Australopithecus anamensis je najstarším známym členom rodu Australopithecus. Tento druh bol predtým známy len vďaka úlomkom zubov a čeľustí.
Podľa vedcov lebka je stará približne 3,8 milióna rokov. K tomuto číslu sa dopracovali datovaním minerálov vo vrstvách sopečných hornín v okolí. Našli ju na nálezisku vo Woranso-Mille, ktoré sa nachádza v regióne Afar v Etiópii. Celkovo ale objavili viac ako 12 tisíc fosílnych vzoriek z približne 85 cicavcov. Zbierka fosílií obsahuje asi 230 fosílnych exemplárov hominínov z obdobia pred > 3,8 až ~ 3,0 miliónmi rokov.
„3,8 milióna rokov stará fosílna lebka predstavuje časový interval medzi 4,1 a 3,6 miliónmi rokov, teda obdobie, z ktorého sú fosílie skorých ľudských predkov extrémne zriedkavé“, hovoria vedci v publikovanej správe.
Okrem iného vedcom sa podarilo zistiť, že išlo o predka Lucy, Australopithecus afarensis. Podľa zistení výskumníkov tieto dva druhy skorých ľudí spolunažívali približne 100 tisíc rokov. Toto zistenie je v rozpore so zažitou predstavou o anagenetickom vzťahu medzi týmito dvoma taxónmi, podľa ktorého jeden druh zmizne len tým, že lineárnym spôsobom vznikne nový druh.
„Toto mení hru v našom chápaní ľudskej evolúcie počas pliocénu,“ povedal Haile-Selassie.
Treba ale povedať, že archeológovia nenašli lebku v jednom kuse, bolo to skôr puzzle. Najprv sa im podarilo nájsť čeľusť, a neskôr v jej blízkosti našli aj zvyšok častí lebky, ktoré následne dali do kopy. Rovnako treba prízvukovať, že ide vôbec o prvú lebku tohto druhu, ktorá bola kedy objavená.
Neprehliadnite
„Neveril som vlastným očiam, keď som zbadal zvyšok lebky. Bol to moment heuréky a splnený sen,“ povedala Haile-Selassie.
Nižšie na snímke si môžete pozrieť podobizeň nášho skorého predka, ktorú vytvorila univerzita v spolupráci s Matt Crow a Dale Omori.
Výskumníci okrem iného skúmali aj okolie náleziska. To podľa všetkého bolo domovom skorých ľudí. Ponúkalo totiž všetko, čo je potrebné pre život.
„Existencia veľkého jazera je jasná z terénnych pozorovaní sedimentov, no vďaka podrobnej analýze chemického zloženie sedimentov, mikroskopických častí rastlín a rias, sme zistili, že okolité povodie bolo suché,“
Vedci dopĺňajú, že okrem vody našli skorí ľudia v okolí jazera aj útočisko v podobe zalesnených plôch.