Veda a výskum

3,8 milióna rokov stará lebka odhalila, ako vyzerala tvár jedného z našich skorých ľudských predkov

Vedcom sa podarilo nájsť vôbec prvú lebku skorého predka človeka z rodu Australopithecus, ktorý žil približne 4 milióny rokov dozadu.

História skorých ľudí siaha 6 až 7 miliónov rokov dozadu. No čím ďalej ideme do minulosti, tak tým menej poznatkov máme o našich predkoch. Dôvodom je, že fosílie našich dávnych predkov sú pomerne zriedkavé. O to viac významnejší je objav vedcov z Cleveland Museum of Natural History a University of Michigan.

Archeológom sa podarilo nájsť pomerne zachovalú lebku skorého predka človeka – Australopithecus anamensisa, ktorý žil približne 2 až 4 milióny rokov dozadu. Pre tých, ktorí nevedia, tak tento predok bol už schopný vzpriamenej chôdze, no čas trávil i v korunách stromov. Australopithecus anamensis je najstarším známym členom rodu Australopithecus. Tento druh bol predtým známy len vďaka úlomkom zubov a čeľustí.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Podľa vedcov lebka je stará približne 3,8 milióna rokov. K tomuto číslu sa dopracovali datovaním minerálov vo vrstvách sopečných hornín v okolí. Našli ju na nálezisku vo Woranso-Mille, ktoré sa nachádza v regióne Afar v Etiópii. Celkovo ale objavili viac ako 12 tisíc fosílnych vzoriek z približne 85 cicavcov. Zbierka fosílií obsahuje asi 230 fosílnych exemplárov hominínov z obdobia pred > 3,8 až ~ 3,0 miliónmi rokov.

„3,8 milióna rokov stará fosílna lebka predstavuje časový interval medzi 4,1 a 3,6 miliónmi rokov, teda obdobie, z ktorého sú fosílie skorých ľudských predkov extrémne zriedkavé“, hovoria vedci v publikovanej správe.

Okrem iného vedcom sa podarilo zistiť, že išlo o predka Lucy, Australopithecus afarensis. Podľa zistení výskumníkov tieto dva druhy skorých ľudí spolunažívali približne 100 tisíc rokov. Toto zistenie je v rozpore so zažitou predstavou o anagenetickom vzťahu medzi týmito dvoma taxónmi, podľa ktorého jeden druh zmizne len tým, že lineárnym spôsobom vznikne nový druh.

„Toto mení hru v našom chápaní ľudskej evolúcie počas pliocénu,“ povedal Haile-Selassie.

Treba ale povedať, že archeológovia nenašli lebku v jednom kuse, bolo to skôr puzzle. Najprv sa im podarilo nájsť čeľusť, a neskôr v jej blízkosti našli aj zvyšok častí lebky, ktoré následne dali do kopy. Rovnako treba prízvukovať, že ide vôbec o prvú lebku tohto druhu, ktorá bola kedy objavená.

„Neveril som vlastným očiam, keď som zbadal zvyšok lebky. Bol to moment heuréky a splnený sen,“ povedala Haile-Selassie.

Nižšie na snímke si môžete pozrieť podobizeň nášho skorého predka, ktorú vytvorila univerzita v spolupráci s Matt Crow a Dale Omori.

lebka Australopithecus anamensis_ako vyzeral
Jennifer Taylor, courtesy of the Cleveland Museum of Natural History. Photography by Matt Crow and Dale Omori. Rekonštrukcia tváre od John Gurche made possible through generous contribution by Susan and George Klein

Výskumníci okrem iného skúmali aj okolie náleziska. To podľa všetkého bolo domovom skorých ľudí. Ponúkalo totiž všetko, čo je potrebné pre život.

„Existencia veľkého jazera je jasná z terénnych pozorovaní sedimentov, no vďaka podrobnej analýze chemického zloženie sedimentov, mikroskopických častí rastlín a rias, sme zistili, že okolité povodie bolo suché,“

Vedci dopĺňajú, že okrem vody našli skorí ľudia v okolí jazera aj útočisko v podobe zalesnených plôch.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Zobraziť komentáre
Close
Close