HistóriaSpravodajstvoVeda a výskum

„Vittrupského muža“ Dáni brutálne obetovali: Ešte predtým ale prešiel výraznou zmenou

Nová štúdia približuje život muža, ktorý v Dánsku prešiel na farmársky život a neskôr ho rituálne obetovali.

Neďaleko dánskeho mesta Vittrup našli výskumníci lebku muža, ktorý bol s najväčšou pravdepodobnosťou rituálne obetovaný. Takzvaný vittrupský muž žil niekedy medzi rokmi 3300 až 3100 pred našim letopočtom.  

Výskumníci svoj výskum lebky a kostry muža publikovali v PLOS ONE 14. februára. Lebka vittrupského muža bola roztrieštená, čo poukazuje na bežné rituály, ktoré sa počas tohto obdobia odohrávali na území Dánska. DNA ale ukázala, že tento muž nepochádzal z regiónu, v ktorom bolo jeho telo objavené. Na základe DNA a ďalších dôkazov sa výskumníkom podarilo zrekonštruovať život tohto muža v detaile, akom sa zatiaľ nepodarilo výskumníkom zachytiť nič.  

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Zo zubnej skloviny vedci odhalili stopy stroncia, uhlíku a kyslíku. To naznačuje, že detstvo vittrupský muž strávil na pobreží škandinávskeho polostrova. Genetická analýza odhalila blízky vzťah medzi mužom a ostatkami ľudí objavených v Nórsku a Švédsku. Ďalšia analýza ukázala, že muž v určitom bode života výrazne zmenil jedálniček. V mladosti sa stravoval prevažne rybami a inými morskými tvormi, neskôr prešiel na vypestované jedlo a mäso chovných zvierat.  

Z tohto autori štúdie vyvodzujú, že muž strávil svoju mladosť v komunite lovcov-zberačov a až neskôr sa dostal do Dánska, kde prešiel na farmársky spôsob života. Prečo sa muž presťahoval nie je známe. Výskumníci sa ale domnievajú, že do Dánska mohol prísť kvôli obchodu alebo ako väzeň, ktorého tamojšia komunita prijala medzi seba.  

“Naša štúdia je prvou svojho druhu, ktorej sa podarilo zmapovať život obyvateľa severnej Európy žijúceho pred viac ako 5-tisíc rokmi s takou mierou presnosti,” tvrdia autori štúdie.  

Informácie ukryté v zuboch

Zo zubov našich predkov vieme vyčítať veľa informácií o ich živote. Výskumníci dnes vedia zistiť viac podrobností o stravovaní, zdraví, interakciách, správaní a kultúre človeka, ktorému zuby patrili. Na zuboch sa dokáže totiž zachovať zubný povlak a v ňom DNA mikroorganizmov, vírusov, jedla a iného biologického materiálu.  

Výskumníci tak získajú predstavu o tom, čo všetko si mohli naši predkovia dávať do pusy a na základe týchto poznatkov sa snažia vytvoriť čo najrealistickejší scenár, ktorý by zároveň zodpovedal aj výsledkom.  

Výskum vittrupského muža zas poukázal na výraznú zmenu v živote tejto osoby. Prvotné roky strávil muž v komunite lovcov a zberačov, no neskôr sa z neznámych príčin dostal do Dánska, kde žil farmárskym životom. Prechod na farmárčenie sa považuje za jeden z najväčších evolučných míľnikov človeka.

Vďaka moderným výskumom už ale vieme, že táto transformácia neprebehla okamžite. Ešte dlho po založení prvých farmárskych osád existovali komunity, ktoré žili nomádskym spôsobom života a venovali sa aj naďalej lovu zvierat, zbieraniu húb, plodov a rastlín a možno aj nájazdom na usadlosti. Vieme, že konflikt človeka sprevádza už dlhú dobu, no práve vytvorenie nových osád mohlo viesť k väčším bojom a možno aj prvým vojnám. 

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close