Veda a výskumVesmír

Sonda Parker Solar Probe potvrdila 20-ročnú teóriu: Čo sa jej podarilo zistiť?

Sonda Parker Solar Probe už zlomila niekoľko rekordov a priniesla nenahraditeľné poznatky. Čo zistila tentokrát?

5. septembra 2022 sa sonde Parker Solar Probe podarilo preletieť cez jeden z najväčších koronálnych výronov hmoty, aký sme kedy zaznamenali. Koronálny výron hmoty nastáva, keď Slnko vyvrhne zo svojej atmosféry, koróny, obrovské množstvo plazmy od okolitého vesmíru, informuje NASA.

Keď sa sonde Parker Solar Probe prelet podaril, znamenalo to nielen obrovský technologický úspech, no zároveň aj možnosť nahliadnuť do takmer dve dekády starej teórie. Tá vysvetľovala, ako koronálne výrony hmoty interagujú s kozmickým prachom.  

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Štúdia z roku 2003 predpovedala, že koronálny výron hmoty môže interagovať s medziplanetárnym prachom, ktorý okolo hviezdy obieha. V niektorých prípadoch ho môže posunúť smerom od hviezdy ďalej. Pochopenie ako tieto procesy presne prebiehajú by nám mohlo pomôcť lepšie pochopiť vesmírne počasie.

Potvrdenie 20-ročnej teórie

Koronálne výrony hmoty sú masívne erupcie v solárnej atmosfére. Majú potenciál ohroziť satelity na orbite Zeme, narušiť komunikáciu a navigačné technológie. V najhorších prípadoch by mohli zhodiť elektrické siete na planéte. Vedci preto potrebujú vedieť, ako koronálne výrony hmoty, skrátene CME, vznikajú a čo všetko ich môže ovplyvňovať. V prípade interakcie CME s medziplanetárnym prachom vedci dokážu presnejšie odhadnúť, za ako dlho sa výron dostane k našej planéte. Ak by išlo o výrazný koronálny výron hmoty, potom by sme sa naň mohli pripraviť v predstihu.  

“Interakcie medzi kozmickým prachom a CME vedci teoretizovali pred dvadsiatimi rokmi. Nevideli sme ich ale až do momentu, kedy sa sonda Parker Solar Probe vrhla do koronálneho výronu hmoty. Tam si všimla, ako plazma fungovala v podstate ako vysávač. Všetok prach sa počas CME vyčistil z cesty,” tvrdí Guillermo Stenborg, astrofyzik z Johns Hopkins APL a vedúci nového výskumu.  

Kozmický prach tvoria drobné častice z asteroidov, komét a dokonca planét. Nachádza sa naprieč Slnečnou sústavou. Pred východom alebo západom Slnka môžeme niekedy na oblohe vidieť záhadnú žiaru. Ide o protisvit, fenomén vznikajúci práve vďaka medziplanetárnemu prachu. Autori štúdie zistili, že v prípade CME dokáže výron hmoty rozvíriť kozmický prach až vo vzdialenosti 9,6-miliónov kilometrov. To je približne šestina vzdialenosti k planéte Merkúr.  

Výskumníci pozorovali interakciu medzi CME a prachom pomocou kamery WISPR (pozn. Redakcie: Wide-field Imager for Solar Probe Camera). Kozmický prach odráža svetlo, teda zvyšuje jas v oblastiach kde sa prach nachádza. Parker Solar Probe bola špecificky navrhnutá tak, aby skúmala sústavu Slnko-Zem. Slnko je najbližšou hviezdou k Zemi a priamo sa podieľalo na vzniku života. Táto hviezda nám dáva svetlo a teplo, veci ktoré život potrebuje. Výskumníci preto považujú za dôležité dozvedieť sa o tejto hviezde čo najviac.  

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close