Veda a výskum

Voda môže položiť na kolená aj vyspelú civilizáciu: Príbeh Mayov je poučením aj pre nás!

V 9. storočí nastal kolaps takzvanej klasickej mayskej civilizácie. Dlhoročná záhada získala v roku 2016 riešenie.

V 9. storočí ku koncu takzvaného klasického obdobia mayskej civilizácie sa muselo stať niečo drastické, čo ovplyvnilo celú kultúru. V roku 2016 výskumníci z Vienna University of Technology publikovali štúdiu, ktorá prináša viac svetla do prudkého pádu tejto vyspelej civilizácie.

Vo svojej práci uviedli, že za pomerne krátku dobu sa mayská civilizácia v centrálnej Amerike zmenila z prekvitajúcej na upadajúcu. Populácia prudko klesala a už sa nestavali impozantné kamenné stavby, ktoré túto civilizáciu preslávili. Hoci ani dnes nie je táto téma uzatvorená, autori štúdie veria tomu, že za pád tejto ríše môžu obdobia sucha a až prehnaná spoľahlivosť na svoje zavlažovacie systémy.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Podobnej katastrofe Mayovia čelili aj neskôr, no v tomto prípade prebiehal kolaps vyspelého národa o čosi inak. Výskumníci zároveň poukazujú na to, že ich osud nesie ponaučenie aj pre nás. Mayská civilizácia mala poistky v podobe rezervoárov, ktoré ich dokázali ochrániť pred krátkymi obdobiami sucha. Ak však civilizácia čelí vážnej situácii a nezmení svoje správanie, môže to viesť k jej pádu.

Čo sa stalo Mayom?

Ako píšu autori štúdie, voda má schopnosť ovplyvniť spoločnosť, no spoločnosť potom ovplyvňuje vodu. Práve kvôli tomuto vzťahu autori štúdie preskúmali situáciu z 9. storočia v spoločnom vzťahu. Vo svojej práci priniesli socio-hydrologický model, ktorý vyjadroval vzťahy medzi dostupnosťou jedla, narodenými deťmi a nedostatkom vody. K presnejšiemu modelu vedcom pomohlo aj množstvo historických dát.

„Dostupnosť vody určuje koľko jedla má civilizácia k dispozícii a jedlo zas určuje početnosť a populačný rast civilizácie. Keď sa určitá civilizácia rozrastie, môže ovplyvniť vodný cyklus napríklad tým, že postaví rezervoáre,“ vysvetlila Linda Kuil, jedna z autoriek štúdie.

Mayská civilizácia budovala vodné rezervoáre, aby sa pripravila na obdobia sucha. Ako sa ale ukázalo, ak kríza netrvá dlho, tieto rezervoáre môžu pomôcť v obdobiach sucha. Ak sa však objaví kríza, ktorá trvá dlhšie, situácia sa komplikuje. To sa stalo aj v prípade Mayov.

Vedci predpokladajú, že s príchodom dlhšieho obdobia sucha sa Mayská ríša až priveľmi spoliehala na svoje zásoby vody. Ich správanie sa nezmenilo, nároky na osobu ostali rovnaké, pričom populácia aj naďalej rástla. Zásoby sa míňali a fatálnym sa im stalo ďalšie obdobie sucha.

„Pokiaľ ide o vzácne zdroje, najjednoduchšie riešenia sa môžu ukázať ako povrchné a nie vždy tie najlepšie,“ verí Linda Kuil. „Musíte zmeniť správanie ľudí, prehodnotiť závislosť spoločnosti od tohto zdroja a znížiť spotrebu – inak môže byť spoločnosť v skutočnosti skôr zraniteľná voči katastrofám ako bezpečnejšia, napriek šikovným technickým riešeniam.“

Autori štúdie však konštatujú, že sú to len odhady. S najväčšou pravdepodobnosťou hrali pri páde Mayskej civilizácie svoju úlohu aj iné faktory. Ako dodávajú na záver štúdie, možno sa nám nikdy nepodarí odkryť celý príbeh. Súčasťou vtedajšieho života totiž boli aj pandémie a konflikty, ktoré mohli prispieť k zániku národa.

Obdobie sucha a až prílišné spoľahnutie sa na vodné rezervoáre však určite mali aspoň nejaký dopad na to, ako sa situácia v 9. storočí vyvíjala.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close