SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Odfúknutá supernovou: Meteority prezrádzajú zaujímavý osud mladej Slnečnej sústavy

Vedci z inštitúcie Carnegie sa pozreli na izotopické zloženie meteoritov a na základe toho priniesli svetlo do jednej z najväčších záhad sústavy.

Ešte pred vznikom Slnečnej sústavy sa v priestore nachádzal oblak materiálu, ktorý sa vplyvom gravitácie zrútil. Do stredu formujúcej sa štruktúry začalo padať čoraz viac materiálu a v jednom momente sa v zhluku hmoty začala jadrová fúzia a zrodila sa hviezda.

Naša Slnečná sústava sa zrodila pred 4.5-miliardami rokov pravdepodobne dôsledkom explózie neďalekej hviezdy. Tá vytvorila tlakovú vlnu, ktorá zapríčinila nielen kolaps materiálu, ale potlačila Slnko do vesmíru rýchlosťou niekoľko kilometrov za sekundu. Táto teória môže vysvetliť jednu z najväčších záhad sústavy – prečo sa zloženie niektorých meteoritov líši od tých ostatných. Za novou štúdiou stojí Alan Boss z inštitúcie Carnegie.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Materiál, ktorý v oblaku ostal začal okolo mladého Slnka obiehať ako protoplanetárny disk, z ktorého vznikli všetky ďalšie objekty v sústave. Niektoré väčšie objekty sa rozpadli a vytvorili asteroidy a meteority. Štúdiom izotopického zloženia meteoritov by mohli vedci odhaliť tajomstvá vzniku Slnečnej sústavy a jej postupnej evolúcie.

Ako vznikla naša Slnečná sústava?

Izotopy sú variácie prvkov, ktoré majú rovnaký počet protónov, no líšia sa v počte neutrónov. V niektorých prípadoch, a to hlavne pri rádioaktívnych izotopoch, môže počet neutrónov vyvolať nestabilitu konkrétneho izotopu. Aby získal stabilitu uvoľňuje častice, ktoré menia počet protónov a neutrónov, čím izotop zmenia na iný prvok. Ten sa označuje ako dcérsky izotop.

„Vieme ako dlho tento proces trvá v prípade rozličných rádioaktívnych izotopov. Meraním počtu dcérskych izotopov preto dokážeme určiť, kedy daný objekt vznikol,“ vysvetľuje autor novej štúdie Alan Boss.

Izotop železa s atómovou hmotnosťou 60 vzniká pri supernovách a jeho polčas rozpadu je 2.6-miliónov rokov. Po tejto dobe sa mení na dcérsky izotop nikel-60. Ak vedci objavia tento izotop v meteorite, dokážu povedať že materiál, z ktorého objekt vznikol, je pozostatkom supernovy, odohrávajúcej sa len niekoľko miliónov rokov pred vznikom objektu.

Uhlíkové chondrity sú typ meteoritov, ktoré bežne ukrývajú izotop nikel-60. Tieto objekty potvrdzujú teóriu, že formáciu našej sústavy odštartovala supernova. Iné druhy meteoritov však tento izotop neobsahujú, čo vedie vedcov k myšlienke, že museli vzniknúť iným spôsobom. Zatiaľ ale nedokázali povedať ako.

Vo svojej práci Boss vysvetľuje, že explózia supernovy, ktorá materiálu dodala izotop železo-60, vytvorila tlakovú vlnu a potlačila mladé Slnko na rýchlosť niekoľkých kilometrov za sekundu. Kvôli tomu mladé Slnko natrafilo na nový materiál, ktorý železo-60 neobsahoval. Podľa simulácie mladá protohviezda natrafila na nový materiál za približne milión rokov od jej vzniku.

Teórie o tom, že vznik našej sústavy odštartovala supernova existujú od 90. rokov minulého storočia, no až doteraz neexistovalo žiadne vedecké vysvetlenie, ktoré by tento scenár potvrdilo.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close