Veda a výskum

Stredovekí pisári úplnou náhodou zaznamenali jedny z najsilnejších sopečných erupcií, akými si Zem prešla

Autori novej štúdie si všimli v historických prameňoch zvláštne záznamy, ktoré dokázali prepojiť s intenzívnou sopečnou činnosťou.

Výskumníci zo Ženevskej univerzity v rámci svojho nového výskumu zistili, že stredovekí mnísi počas pozorovaní nočnej oblohy náhodou zaznamenali jedny z najväčších sopečných erupcií v histórii našej planéty.

Nový výskum sa zameriaval na historické pramene z 12. a 13. storočia z oblasti Európy a Stredného východu. Existenciu sopečných erupcií následne vedci potvrdili z ľadových jadier a letokruhov. Štúdia odhalila viac informácií o jednom zo sopečne najaktívnejších období v histórií planéty. Niektorí vedci sa domnievajú, že tieto erupcie mohli odštartovať takzvanú malú dobu ľadovú, obdobie ochladenia okolo 16. a 17. storočia.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

V tomto období teploty v okolí Británie poklesli až o 2 °C, no podobné anomálie bolo možné pozorovať naprieč celým kontinentom. Zmeny v teplotách bolo možné pozorovať už od 14. storočia.

Keď sa začala malá doba ľadová, obyvatelia Európy zažívali oveľa tuhšie zimy. Zamrzli rieky a pobrežné časti morí, čím došlo k úpadku obchodu a komunikácie. Jednoduché to nemali ani farmári, keďže trpel dobytok a úroda sa vďaka intenzívnym lejakom skazila. Krátko po začiatku malej doby ľadovej začal hlad a ťažké časy.

Zatmenia Mesiaca a sopečná činnosť

Výskumníci v rámci novej štúdie prešli obrovským množstvom historických textov, ktoré sa zaoberali zatmeniami Mesiaca. Zatmenie Mesiaca nastáva, keď sa Zem dostane medzi Mesiac a Slnko. Naša prirodzená družica sa schováva v tieni planéty, no stále možno vidieť červenkastý prstenec, ktorý vzniká svetlom prechádzajúcim atmosférou Zeme. Ak ale planéta prechádza obdobím intenzívnej vulkanickej činnosti, do atmosféry sa uvoľňuje obrovské množstvo prachu. Tento prach zatemní oblohu a spôsobí, že Mesiac takmer úplne mizne.

Stredovekí kronikári zapisovali úplne všetko. Či už išlo o skutky kráľov alebo pápežov, dôležité boje, prírodné katastrofy či obdobia hladomoru. Všetko čo stálo za zmienku sa skôr či neskôr objavilo zapísané na papieri. Kozmické udalosti boli v období stredoveku ďalším z fenoménov, ktorý na seba strhával obrovskú dávku pozornosti. Medzi rokmi 1100 a 1300 sa odohralo dokopy 64 zatmení Mesiaca a kronikári z toho zaznamenali 51 z nich.

V 51 popísaných zatmeniach sa päťkrát objavila zmienka o tom, že bol Mesiac neobvykle tmavým.

„Keď som počúval Album Dark Side of the Moon od Pink Floyd, napadlo mi, že všetky prípady tmavého Mesiaca vznikli do roka od intenzívnych sopečných erupcií. Vedeli sme kedy historické zápisy vznikli, tak sme sa rozhodli ďalej zistiť, či sa v stredoveku neodohrali aj silné sopečné erupcie,“ tvrdí vedúci štúdie Sébastien Guillet.

Intenzívna sopečná činnosť môže mať vplyv na globálne podnebie planéty a aj na počasie. Silné erupcie môžu spôsobiť ochladenie až o 1 stupeň Celzia v rozmedzí niekoľkých rokov. Stredovekí ľudia však netušili, že zlú úrodu má na svedomí sopečná činnosť v inej časti sveta.

Z výskumu ľadových jadier vedci vedia, že obdobie medzi rokmi 1100 až 1300 bolo najintenzívnejšie obdobie pre sopečnú činnosť v histórii Zeme. Dokopy vedci zistili, že počas tohto obdobia sa odohralo 15 erupcií. Jedna, ktorá sa udiala v polovici 13. storočia dokonca konkuruje erupcii sopky Tambora v roku 1816. Táto erupcia vyvolala „rok bez leta“.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close