SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Solárna škvrna mení spôsob, akým Slnko vibruje: Astronómovia už zajtra očakávajú silnú geomagnetickú búrku

Búrka môže spôsobiť problémy s rádiovou komunikáciou.

Americká NASA a Národný úrad pre oceán a atmosféru (pozn. redakcie: NOAA) tvrdia, že tento rok bolo Slnko aktívne takmer každý deň, čo je výrazne viac ako predpovedali. K tomuto tvrdeniu sa pridávajú aj ostatní vedci priznávajúc že s hviezdou uprostred Slnečnej sústavy sa môže diať niečo zvláštne.

Zároveň ale poukazujú na to, že sa solárna aktivita vymyká predpokladom už od roku 2020. Slnko vo svojej aktivite pokračuje naďalej, tentokrát portál HT Tech varuje o ďalšej silnej geomagnetickej búrke. Tá vzniká v regióne solárnej škvrny – tmavého fľaku na povrchu Slnka, o niečo chladnejšom ako povrch okolo. Solárne škvrny sú miesta so silným magnetizmom, ktorý zabraňuje teplu preniknúť na povrch hviezdy. Stále sú však mimoriadne horúce s teplotou takmer 3 600 stupňov Celzia.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Solárna škvrna z ktorej búrka vychádza je mimoriadne veľká a podľa portálu Spaceweather mení spôsob, akým Slnko vibruje.

„Vysokorýchlostný prúd solárneho vetra sa blíži k Zemi. Predpokladaný čas príchodu: 9. august,“ píše portál Spaceweather.

Predpokladá sa, že solárne vetry by mohli narušiť magnetosféru Zeme a spôsobiť problémy s rádiovou komunikáciou. Geomagnetické búrky môžu spôsobiť celú radu problémov, no v tomto prípade závisí na ich intenzite. Nedávno nás zasiahla búrka typu G-1, teda jedna z tých slabších. Málo intenzívne búrky môžu spôsobiť kolísanie v elektrických sieťach alebo len trochu ovplyvniť činnosť satelitov.

Intenzívnejšie búrky môžu spôsobiť výpadky elektriny, výrazné problémy s rádiovou komunikáciou, či navigačnými systémami alebo dokonca „vypnúť“ internet. Špecifickým príkladom sú potom masívne „superbúrky“ ktoré sú mimoriadne vzácne. Odborníci predpokladajú že šanca, že nás podobná búrka zasiahne je 12% za každých 10 rokov.

Deň keď vzplanuli telegrafné stĺpy

Príkladom superbúrky je Carringtonská udalosť, jedna z najväčších solárnych búrok, aká kedy planétu zasiahla. Udiala sa v roku 1859 a spôsobila požiare telegrafných stĺpov. Operátori telegrafov podľa ich osobných svedectiev dostávali elektrické šoky. Poruchy sietí zaznamenali naprieč celými Spojenými štátmi a Európou.

Carringtonská udalosť spôsobila problémy, no deštrukcia, ktorú môžu superbúrky napáchať, sa viaže na to, ako technologicky vyspelí sme. Dnes sme od elektriny závislí a preto by boli škody oveľa, ale oveľa väčšie. Podľa názoru odborníkov by ľudstvo po „druhom Carringtone“ mohlo ostať bez elektriny rok, z čoho by sa spamätávalo najmenej dekádu.

Nie sme však bezbranní. Astronómovia študujú Slnko a momentálne sa pokúšajú prísť na spôsob, ako vrtochy vesmírneho počasia včas predpovedať. Ak by sme dokázali dopredu určiť kedy nás masívna solárna búrka zasiahne, dokázali by sme sa na ňu pripraviť a škody by boli minimálne. Momentálne sa vo vesmíre nachádza niekoľko sond a observatórií, ktoré našu hviezdu pozorujú.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close